10 tipov na čítanie pre milovníkov upírov

Z ľudových povier a legiend sa upír presunul na stránky kníh po prvýkrát približne pred dvesto rokmi a do dnešných čias prešiel viacerými významnými zmenami. Zatiaľčo v minulosti bol obávanou nočnou bytosťou, žijúcou z krvi svojich obetí a vyhýbajúcou sa dennému svetlu, v 21.storočí sa z neho stala oveľa príťažlivejšia postava, ktorá už nevyhľadáva spoločnosť smrteľníkov len za stravovacím účelom. Súčasná ponuka kníh o upíroch je skutočne široká a rôznorodá. 

John William Polidori: Upír

Hoci toto meno nie je v našich končinách príliš známe, jedná sa o prvého autora, ktorý spracoval upírske príbehy do literárnej podoby a položil tak základy žánru, na ktorých neskôr stavali aj mnohí ďalší, vrátane tých najznámejších autorov. Polidori (1795-1821) bol osobným doktorom básnika lorda Byrona (1788-1824), podľa obrazu ktorého vytvoril svojho upíra Ruthvena. Upír podobný večne mladému a bledému Byronovi sa stal vo vtedajšej gotickej literatúre významným zdrojom inšpirácie.

Bram Stoker: Dracula

Z diela Upír čerpal aj dodnes najslávnejší autor upírskych príbehov vôbec, írsky spisovateľ Bram Stoker (1847-1912). Vychádzal aj z ľudových povestí dedinčanov v Transylvánskych Alpách a z mýtami opradenej, skutočnej historickej postavy rumunského vládcu Vlada Tepeša (1431-1476), známeho aj pod prezývkou Narážač. Je zaujímavé, že Dracula je rozprávaný z pohľadu nie upírskeho grófa samotného, ale ľudí, ktorí ho obklopujú, hlavne Jonathana Harkera a jeho milovanej Míny. V Draculovi sa objavuje aj prenasledovateľ upírov Van Helsing a viaceré prvky známe dodnes (krucifixy, drevený kôl v srdci, striebro…).

Sheridan le Fanu: Carmilla

Na gotickej tradícii vyrástla aj novela Carmilla írskeho prozaika Sheridana le Fanu (1814-1873), obsiahnutá v jeho zbierke V temnom zrkadle. Odohráva sa v rakúskom Štajersku a jej hlavnou hrdinkou je sympatická upírka Carmilla, ktorá svoju plánovanú obeť Lauru najprv postupne zvádza, až jej tá nedokáže odolať. Fanu ako prvý využil sexuálny potenciál vampirizmu a dôležitosť príťažlivosti upírov pre ľudí, pričom poslúžil za vzor aj samotnému Stokerovi, ktorý z postavy Laury vytvoril svoju Lucy a pôvodne dej Draculu takitsto situoval do Štajerska a nie do Transylvánie.

Anne Rice: Interview s upírom

Obľúbená americká spisovateľka Anne Rice (1941) je autorkou viacerých hororových a fantastických príbehov nielen o upíroch. Za najlepší z nich môžeme považovať práve Interview s upírom. Rice dodala upírom značnú dávku elegancie a vkusu a vytvorila z nich nádherné, hoci väčšinou tragické a melancholické postavy, hľadajúce svoje miesto v meniacom sa svete. Hoci sa príbeh sústredí v prvom rade na dvojicu učiteľ-žiak Lestat a Louis, zaujímavá je aj Claudia, navždy uväznená v tele dieťaťa.

John Ajvide Lindqvist: Nech vojde ten pravý

Švédsky spisovateľ Lindqvist (1968) je už známy aj na Slovensku a to vďaka dvom dielam, trilleru o zombie Čo s nemŕtvymi a upírskemu románu Nech vojde ten pravý. Ten rozpráva o moci samoty a potrebe priateľstva medzi osamoteným a šikanovaným Oskarom a jeho novou susedkou, záhadnou Eli, z ktorej sa vykľuje upírka. Medzi oboma sa vytvorí silné puto a Lindqvistov román skôr než horor pripomína drámu o strastiach dospievania okorenenú nadprirodzenými postavami.

Stephen King: Prekliatie Salemu

Pri zozname kníh z jedného hororového žánru nemôže chýbať ani súčasný hororový kráľ, obľúbený Stephen King (1947). Ten sa vo svojich dielach venoval rozličným témam a jednou z nich boli aj upíri pod menom Prekliatie Salemu. V tomto románe sa spisovateľ Ben Mears vracia do rodného mestečka, aby v ňom napísal nový román inšpirovaný hroznými udalosťami, ktoré zažil ako dieťa. V tom istom čase však do mestečka v Maine prichádzajú aj noví susedia, upíri, s ktorými dochádza aj k množstvu mrazivých a záhadných príhod. King spája v diele gotickú tradíciu so svojím rozprávačským talentom a vytvára tak napínavú upírsku novelu.

Elizabeth Kostova: Historička

Historička je jednou z mnohých kníh, ktorá sa zakladá na už napísaných upírskych príbehoch, pričom v drvivej väčšine prípadov vychádzajú tieto knihy z Draculu. Americká autorka Elizabeth Kostova (1964) sa však snaží objaviť pravdu ukrytú za románom a krvavou legendou a venuje sa nielen Draculovi ale aj Vladovi Tepešovi. V jej dobrodružnom a dramatickom románe plnom zvratov sa historička Helen snaží prísť na koreň záhadného zmiznutia svojho otca, pátrajúceho po skutočnom Draculovi.

Richard Matheson: Ja, legenda

Americký spisovateľ a scenárista Richard Matheson (1926-2013) je autorom románu Ja, legenda, v ktorom sa Robert Neville stáva posledným žijúcim človekom na Zemi, potom čo ju zasiahla upírska epidémia. Jeho dni sú plné osamelosti, unikania pred vyhladovanými upírmi a zháňania potravy. Depresívna situácia napokon privedie Nevilla k prekvapivému rozhodnutiu, o ktoré v pôsobivom závere neprídete ani vy, ak si knihu prečítate.

Guillermo del Toro, Chuck Hogan: Upírska trilógia

Upírska epidémia je aj predmetom Upírskej trilógie zloženej z dielov ŽihadláNákaza Večná noc. Na svedomí ju má mexický režisér a autor Guillermo del Toro (1964) a americký spisovateľ Chuck Hogan (1969). V trojici kníh stoja proti sebe vodca upírov Majster so svojou armádou nemŕtvych a epidemológ Ephraim Goodweather, profesor Setrakian a potkaniar Vasilij Fet. Upíri sa v tomto pojatí už chovajú inak a namiesto zubov je ich hlavnou zbraňou vystreľovacie žihadlo, ktorým sa do svojej obete zapichnú.

Kim Newman: Anno Dracula

Z Draculu vychádza aj posledná z kníh, ktorú by sme milovníkom upírov odporučili a to Anno Dracula. Alternatívna verzia románu pracuje s príbehom, ktorý by mohol nastať ak by Jonathan Harker a Van Helsing zlyhali pri zastavení a zneškodnení Draculu. V podaní anglického novinára Kima Newmana (1959) sa gróf vydáva do Británie, kde sa ožení s kráľovnou Viktóriou a upíri a ľudia si pokojne spolunažívajú bok po boku, až kým sa na scéne so svojou zásobou nožov neobjaví Jack Rozparovač. Senzačný román pracuje s viacerými skutočnými aj fiktívnymi postavami a je príjemným a originálnym osviežením pre milovníkov nielen upírskej literatúry.

Knihy sú pre mňa spôsobom, ako sa zabaviť, poučiť, preniesť do ďalekých svetov a vžiť do kože fantastických hrdinov. Rada ich čítam odkedy sa pamätám a žánrom sa pri tom neobmedzujem, siahnem po detektívke a dobrodružnom príbehu rovnako ako klasickej literatúre, fantasy či rozprávkach. Rozhodujúce pre mňa totiž je, aby ma ich príbeh zaujal a niečím ma dokázal obohatiť.