Rozhodli ste sa zabodovať s poviedkou? Bude to ťažšie, ako si myslíte.
Napíšem poviedku, lebo je ľahšia ako román. Tak na to zabudnite!
Mnoho ľudí si myslí, že napísať krátku poviedku je omnoho ľahšie ako dlhý román. Opak je však pravdou. Napísať brilantnú poviedku je hotové umenie, pretože musíte vymyslieť pútavý príbeh so skvelou pointou, ale zároveň s krátkym rozsahom a obmedzeným množstvom postáv.
Za poviedku považujem všetko, čo nie je román alebo báseň. Chyba!
Je pravda, že poviedka má menší rozsah ako román a nie je písaná vo veršoch, ale okrem nej existuje mnoho iných žánrov, ktoré spĺňajú tieto dve kritériá a predsa nie sú poviedkou. Čo teda považujeme za poviedku? Poviedka patrí medzi tzv. krátku prózu a jej rozsah sa zvykne udávať do 7 500 slov (cca 54 000 znakov). Aj tu však platí, že menej býva viac. Ďalšími znakmi poviedky sú jednoduchý dej s nižšou intenzitou dramatickosti, minimálny počet postáv, ktoré sa nevyvíjajú a neurčitý čas alebo miesto konania deja. Väčšina poviedok sa končí prekvapivou a miestami aj vtipnou pointou.
Na rovinu, priamo a bez odbočiek
Rozsiahle opisy a nudné dialógy, ktoré dej nikam neposúvajú, rozhodne nemajú v dobrej poviedke čo hľadať. Kašlite na zdĺhavé opisy, filozofické zamyslenia a otravnú ,,vatu“. Písať jednoducho a k veci – to sa v poviedke oplatí. Na začiatku si stanovte, o čom presne má poviedka byť. Píšte k téme a zbytočne neodbáčajte od deja. Zabudnite na množstvo retrospektív, detailné skúmanie života postáv a situácie, ktoré s hlavnou dejovou líniou nemajú nič spoločné. Drobné detaily niekedy môžu príbeh okoreniť, ale zbytočne to s nimi nepreháňajte.
Nezaľudňujte, necestujte a nenaťahujte čas
V poviedke by mali dominovať najviac 2 – 3 hlavné postavy, ktoré sa charakterovo nemenia. Znakom dobrej poviedky je aj to, že sa odohráva na jednom až dvoch miestach a v krátkom časovom úseku. Dvadsať vedľajších postáv, životy štyroch generácií a presúvanie po celom svete si odložte do románu.
Rozdelenie poviedky
Poviedka sa delí na úvod, jadro a záver. Keďže aj tak nemáte dosť priestoru, úvod by mal byť stručný, ale pútavý. V čitateľovi by mal vzbudiť záujem a vtiahnuť ho do deja. Hlavná časť odkrýva zápletku, ktorá by mala prúdiť a rozvíjať sa. Ak čitateľ len prestupuje na mieste, lebo v desiatich riadkoch ste sa nikam neposunuli, je to zle-nedobre. Možno to neznie príjemne, ale niekedy sa z poviedky oplatí vyhadzovať plným priehrštím. Záver poviedky tvorí pointa, ktorá nemusí byť šokujúca, ale mala by mať nejakú myšlienku alebo posolstvo. Ak bude koniec aj vtipný, je to pre vás len veľké plus. Na konci by malo byť všetko vyjasnené a uzavreté, otvorené konce na pokračovanie si naozaj nechajte len do románov.
Poviedkové súťaže
Ak svojej poviedke veríte, skúste ju prihlásiť do literárnej súťaže. Mnoho spisovateľov tak naštartovalo kariéru. Zoznam literárnych súťaží nájdete tu. Veľa šťastia! 🙂
