Ako Sherlock Holmes povstal z mŕtvych

Sherlock Holmes je pravdepodobne najznámejším literárnym detektívom všetkých čias. Jeho bystrá myseľ, novátorské vyšetrovacie techniky a veľmi svojské správanie si získali srdcia miliónov čitateľov na celom svete. K tým sa neskôr po mnohých filmových a televíznych adaptáciách pridali aj diváci. Samotného autora knižnej predlohy však po čase písanie o Sherlockovi Holmesovi omrzelo a rozhodol sa ho zniesť z literárneho sveta. To sa mu však nepodarilo úplne podľa jeho predstáv.

Stretnutie s pánom Doylom

Literárnym otcom Sherlocka Holmesa je britský spisovateľ Sir Arthur Conan Doyle (1859-1930). Rodený Škót pôsobil dlhé roky ako lodný lekár a pri tejto práci navštívil viaceré africké krajiny. Aby zlepšil svoju finančnú situáciu, už od mladosti písal príbehy na rozličné témy. Detektívovu postavu po prvýkrát predstavil svetu v novele Štúdia v červenom (1887). Príbeh čitateľov zaujal a tak Doyle neskôr Holmesove príhody rozvinul v sérii poviedok, ktoré písal pre časopis Strand. Mnoho ľudí si mimochodom myslí, že svoj rytiersky titul získal spisovateľ práve za svoje detektívne knihy, v skutočnosti si ho ale vyslúžil za svoju lekársku pomoc počas vojen v Južnej Afrike.

Doyle sa nikdy nepovažoval za tvorcu detektívnej literatúry, videl sa skôr ako spisovateľ historických románov a nechcel, aby si ho svet pamätal prednostne ako stvoriteľa Sherlocka Holmesa. Na druhej strane však bolo pre neho písanie o Holmesovi na tie časy veľmi finančne výnosné a v Doylovi sa tak čoskoro miešala snaha o finančné zabezpečnie s túžbou tvoriť jemu bližší druh literatúry. Najprv si od vedenia časopisu Strand vypýtal dvojnásobne vyšší honorár za každú poviedku s vierou, že privysokú sumu Strand zamietne a nebude už mať o ďalšie poviedky so Sherlockom Holmesom záujem. Na jeho prekvapenie, však časopis na zmenené finačné podmienky pristal.

Spisovateľ tak pre Strand napísal ďalších šesť poviedok a predtým, než podpísal s časopisom zmluvu na nové príbehy, opäť použil taktiku zvýšenia ceny, ktorá mu opäť nevyšla. Vtedy si Doyle uvedomil, že prestať písať o Sherlockovi Holmesovi nebude až také ľahké, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Vyzeralo to teda tak, že už mu zostala len jediná možnosť a to zabitie slávneho detektíva.

Doylove snahy o skoncovanie s Holmesom

Svoju dvanástu poviedku pomenoval Doyle príznačne ako Posledný prípad Sherlocka Holmesa (1893) a špeciálne pre ňu vytvoril postavu Profesora Moriartyho. Moriarty sa stal detektívovým úhlavným nepriateľom, hoci paradoxne sa spomína len v tejto jedinej poviedke. Záver príbehu sa odohráva pri Reichenbašských vodopádoch vo Švajčiarsku, kde Holmes s Moriartym medzi sebou bojujú až napokon obaja spolu spadnú do burácujúcich vôd pod nimi. Pre Doyla znamenal tento koniec Sherlockovu očividnú smrť, hoci podobné triky používajú dnešní spisovatelia aj filmári, ak si chcú na konci jedného dielu nechať priestor pre jeho pokračovanie.

Týmto koncom boli Holmesovi fanúšikovia zdrvení, prestali kupovať časopis Strand a požadovali návrat svojho obľúbeného hrdinu. Viacerí z nich obviňovali Doyla dokonca zo zabitia, na čo on však reagoval, že šlo o samovraždu v sebaobrane, keďže ak by on nezabil Holmesa, detektív by zabil jeho. Našli sa sa aj ľudia, ktorí na znak smútku za Holmesom nosili čiernu pásku a hovorí sa, že jedna žena Doyla raz v hneve napadla dáždnikom.

Nútený návrat a Holmesova nesmrteľnosť

Autorovi však po Poslednom prípade spadol kameň zo srdca a s vervou sa pustil do písania ďalších diel. Tie však zďaleka nešli na odbyt tak dobre ako historky o Sherlockovi a Doyle sa čoskoro ocitol vo finančnej tiesni. V roku 1901 tak začal na pokračovanie do Strandu prispievať s novelou Pes baskervillský, ktorá sa stala jedným z jeho najslávnejších diel. Jej dej pritom šikovne situoval do časov pred Holmesovou smrťou a tým sa jeho vzkrieseniu dočasne vyhol. Zaujímavosťou je, že táto kniha je tiež písaná predovšetkým z pohľadu doktora Watsona a nie Holmesa, čo bolo určitým spôsobom Doylovej pomsty voči naliehajúcim čitateľom.

Netrvalo však dlho a Doyle Sherlocka Holmesa predsa len oživil v diele Prázdny dom. Podľa autorovho podania sa vo vodách vodopádu nenašlo telo detektíva, čo znamenalo, že smrti unikol a mohol ďalej pokračovať v riešení nových prípadov. V nasledujúcich rokoch napísal Sir Arthur Conan Doyle ďalšie štyri knihy a takmer 60 kratších príbehov. Sherlock Holmes sa stal neodlučiteľnou súčasťou modernej kultúry a môžete sa s ním stretnúť takmer všade, nielen v knihách, ale aj v divadle, televízii, kinách či dokonca počítačových hrách. Paradoxne sa pritom teší oveľa väčšej sláve než spisovateľ, ktorý ho na stránky kníh uviedol.

Zdroje

thepopcultist.com

wsj.com

knowledgenuts.com

dailymail.co.uk

Knihy sú pre mňa spôsobom, ako sa zabaviť, poučiť, preniesť do ďalekých svetov a vžiť do kože fantastických hrdinov. Rada ich čítam odkedy sa pamätám a žánrom sa pri tom neobmedzujem, siahnem po detektívke a dobrodružnom príbehu rovnako ako klasickej literatúre, fantasy či rozprávkach. Rozhodujúce pre mňa totiž je, aby ma ich príbeh zaujal a niečím ma dokázal obohatiť.

Pridaj komentár