Čo ste nevedeli o Tolkienových trpaslíkoch

Trpaslíci, ktorých vo svojich dielach stvoril J. R. R. Tolkien, sú zvláštnou rasou. Sú známi kamennou tvrdosťou a tvrdohlavosťou, rýchlo sa spriatelia, ale aj znepriatelia. Strasti, hlad a zranenia znášajú omnoho lepšie ako iné národy. Žijú dlhšie ako ľudia, ale nie večne. Pripravili sme pre vás 8 faktov o trpaslíkoch, ktoré nie sú až tak známe, ale veríme, že sú o to zaujímavejšie.

Trpaslíci veria na reinkarnáciu

Jedným zo siedmych otcov trpaslíkov a predkom všetkých kráľov Dlhobradých bol Durin Nesmrteľný, ktorý obýval siene Morie. Po jeho smrti sa v jeho rode narodilo päť dedičov, ktorí mu boli navlas podobní. Všetci dostali meno Durin a trpaslíci verili, že je to sám Nesmrteľný, ktorý sa k nim vrátil.

Pochovávanie mŕtvych

Trpaslíci svojim zosnulým stavajú hrobky z kameňa. Neukladajú ich do zeme a spálenie považujú za nesmierne kruté a neúctivé (možno z dôvodu bitiek s ohnivými drakmi). Výnimkou bola bitka pred bránami Morie, v ktorej padlo toľko trpaslíkov, že stavanie hrobiek by trvalo veľa rokov. Napriek tomu na padlých spomínajú s úctou a s hrdosťou o nich hovoria – ,,spálili ho a to stačí“.

Bitka pred bránami Morie z filmovej série The Hobbit.

Trpaslíci a Prstene moci

Trpaslíci dostali od Saurona sedem Prsteňov moci, ale nikdy ich neovládli ako ľudí. Dokázali však ich srdcia zapáliť takou žiadostivosťou po zlate a vzácnych veciach, že všetko ostatné pokladali za bezcenné. To bolo zrejme dôvodom Thrórovej posadnutosti bohatstvom a pádu Ereboru, keď ho napadol drak Smaug.

Ženy medzi trpaslíkmi

Jedinou známou príslušníčkou ženského rodu bola Dís, Thorinova sestra a matka Kiliho a Filiho. Trpaslíci majú len veľmi málo žien, pravdepodobne nie viac ako tretinu z celej populácie a tie opúšťajú domovinu len v čase veľkej núdze. To je aj dôvodom, prečo počet trpaslíkov rastie len pozvoľna a celý ich ľud je vo veľkom nebezpečenstve, keď nemá bezpečný domov.

Trpasličie ženy ako si ich predstavovali filmári pri natáčaní The Hobbit.

Trpasličie manželstvá

Trpaslíci si za život berú len jedného manžela či manželku a sú na seba veľmi žiarliví. V skutočnosti sa však žení v priemere menej ako jedna tretina populácie a nie všetky trpasličie ženy sa vydajú. Niektorým sa nechce, iné chcú trpaslíka, ktorého nemôžu mať a ďalšieho už nechcú. Ani trpasličí muži sa do ženby nehrnú, pretože ich životnou láskou sa väčšinou stáva remeslo.

Jediný, ktorý sa dostal za More

Gimli, Glóinov syn prezývaný aj Priateľ elfov, bol jediný trpaslík, ktorý odplával za More. Po Aragornovej smrti postavil Legolas v prístave veľkú loď a vydal sa na Západ. Vzal so sebou aj Gimliho, pretože medzi nimi vzniklo pevné priateľstvo, aké medzi elfmi a trpaslíkmi ešte nebolo. U Pánov Západu sa za neho prihovorila pani Galadriel, ktorú Gimli túžil ešte raz vo svojom živote uzrieť.

Gimli, Priateľ elfov

Trpasličia reč

Pri cestovaní, práci a obchodovaní hovoria trpaslíci jazykom ľudí. Ich vlastný jazyk je zvláštny a len veľmi neochotne ním hovoria pred inými rasami. Držia ho v tajnosti, preto sa rokmi menil len veľmi málo. Postupne sa stal skôr jazykom učenosti než rodnou rečou, ale napriek tomu si ho trpaslíci pestujú a úzkostlivo chránia ako poklad minulosti.

,,Vnútorné“ mená

Gimliho meno a tiež mená všetkých trpaslíkov sú severského (ľudského) pôvodu. Svoje pravé, tajné ,,vnútorné“ mená neprezrádzajú nikomu z inej rasy. Vezmú si ich so sebou aj do hrobu, nemajú ich totiž napísané ani na náhrobkoch.

Zdroj:

J.R. R. Tolkien – Silmarillion

J. R. R. Tolkien – Pán Prsteňov: Návrat kráľa

Riadim sa podľa hesla – koľko kníh prečítaš, toľkokrát si človekom. Mám rovnako rada odbornú literatúru aj beletriu. Verím, že každá kniha v sebe nesie nejaké posolstvo, a preto sa v nich rada vŕtam a čítam medzi riadkami. Zaujímajú ma aj témy tvorivého písania a self-publishingu, keďže sama píšem a publikujem vlastné príbehy.