Ivana Ondriová: Píšem, aby som mohla ujsť do svojho vlastného sveta

Ivana Ondriová - Vôňa nebaSlovenská spisovateľka Ivana Ondriová publikovala už niekoľko úspešných románov pre ženy. Prednedávnom jej vyšla nová kniha s názvom Vôňa neba (recenziu nájdete tu).

Rozhovor prezrádza niektoré časti deja.

Román Vôňa neba rozvíja príbeh mladej Nadi, ktorá skončí v náručí tajomného kolegu. Neskôr sa z neho vykľuje násilník a vzápätí sa Naďa dostáva do rúk ešte nebezpečnejšieho muža, ktorý má na konte už niekoľko vrážd. Čo vás inšpirovalo k tejto zápletke?

Prišlo to akosi prirodzene. Keď píšem, nikdy neviem, kam ma až príbeh posunie, čo všetko v ňom hrdinka zažije. Priznám sa, že keď som Vôňu neba začala písať a hneď v úvode som spomenula sny, vôbec som vtedy netušila, čo tie sny pre Naďu budú znamenať. Práve to je na písaní to najkrajšie. Ani autor netuší, ako sa to celé vyvinie. Takže inšpiráciou mi bola len a len vlastná fantázia. Ja sama milujem dramatickú literatúru.

Nočná mora, ktorá Naďu trápi, sa nakoniec premení na skutočnosť? Veríte, že sny sa môžu vyplniť?

Nie. Ja som realista a na všetko mám racionálne vysvetlenie. Sny sú na snívanie. Je to niečo nedosiahnuteľné, niečo, o čom sa oplatí ozaj iba snívať. Napríklad… vždy som snívala, že mojím manželom bude Jon Bon Jovi… A pritom som vedela že je to nesplniteľné :). Ak niekoho naopak trápia nočné mory, ich racionálnym vysvetlením je, že je to reakcia na zlý zážitok z predchádzajúceho dňa.

V románe je veľmi pekne vykreslený vzťah medzi starkou a vnučkou. Navyše Klára vybočuje z radu ,,klasických babičiek“ a patrí k najzaujímavejším postavám príbehu. Je Klára úplne vymyslená alebo ste sa inšpirovali postavou zo skutočného života?

Klára je asi jedinou postavou z mojich románov, ktorá je celá vyfantazírovaná. Od hlavy až po päty. Jej správanie, konanie, jej slovné hračky, myslenie. Milovala som o nej písať. A pritom naozaj… Na začiatku Klára v mojej hlave vôbec nebola, akosi ma k nej príbeh celkom prirodzene zavial. A som rada. Až natoľko, že sa Klára dočká svojho vlastného knižného príbehu. 🙂 A to na pokračovania veľmi nie som.

Čo máte spoločné a naopak rozdielne s hlavnou hrdinkou Naďou?

Som tmavovláska. S hnedými očami… Žijem v Prešove a mám skvelú sestru. Milujem prírodu a práve cez Naďu som si dovolila akoby prežiť pár dní na ranči s koňmi a celou tou mašinériou okolo. Verím, že presne ako aj ona, aj ja by som tam napokon našla skutočné nebo. Raj na zemi… Rozdiel je celkom iste v konaní. Nie som taká prchká a neistá. Manželstvo je u mňa vysokou hodnotou, rovnako tak vzťah k matke. Lenže na druhej strane, ja mám úžasnú rodinu, v tej Nadinej to škrípalo.  No inak musím uznať, že premýšľam podobne ako ona a presne tak nadávam. 🙂

ivana ondriová2

Prečo ste sa rozhodli venovať písaniu?

Vlastne je to stále len koníček. Venujem sa skôr rodine, práci, dennodennému kolobehu života, písanie je iba únik z tejto reality. A preto píšem. Aby som mohla ujsť do svojho vlastného sveta, kde nemajú prístup starosti a problémy, kde nie som mamou, manželkou, priateľkou…  Kde sa môže prihodiť hocičo a nikoho to nepoznačí a nikomu neublíži. Kde som len ja a moja bezhraničná fantázia.

Za posledné roky na Slovensku vyšlo množstvo ženských románov a zväčšil sa aj počet slovenských autoriek. Je ťažké nájsť si svojich čitateľov? V čom sa vaše knihy odlišujú od románov ostatných slovenských spisovateliek?

Neviem, v čom sa odlišujú. Priznávam, že až na pár výnimiek, kedy som dostala knihu od svojej blízkej známej z radu spisovateliek ako dar, slovenských autorov nečítam. Vyberám si zahraničnú literatúru a čoraz častejšie drámu či trilery. To musia posúdiť čitatelia, či sú moje príbehy v niečom iné. Ja sa hlavne snažím ich niečím ozvláštniť. Psychológiou postáv, napätím, troškou mystiky, raz stavím na príbeh, ktorý je len o láske, ďalší potom spojím s dramatickou zápletkou, pričom sa zameriavam na rôzne modely vzťahov, nielen na ten klasický, manželský, ale napríklad aj na rodičovský, súrodenecký a podobne.

Máte už rozpísanú ďalšiu knihu?

Niečo dopísané, aj rozpísané. Rozpísané hneď dve. Jednu ozaj možno až priveľmi dramatickú, ktorú som po tridsiatich stranách odložila bokom a celkom sa nechala pohltiť pokračovaním Vône neba, ktoré bude o starkej Kláre. Lebo táto postava si to zaslúži…

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.