Jazyky fantastických svetov: Hra o tróny

predchádzajúcej časti sme vám predstavili fiktívne jazyky vytvorené pre svet Pána Prsteňov, Hobita a ďalšie príbehy zo Stredozeme. Tentokrát nahliadneme do diela Georgea R. R. Martina, ktorého možno považovať za dôstojného nástupcu majstra Tolkiena. V Hre o tróny a nasledujúcich knihách zo série Pieseň ľadu a ohňa sa hovorí viacerými odlišnými jazykmi, ktoré sa ešte viac vylepšili pre potreby televízneho seriálu stanice HBO. Pozrime sa na najprepracovanejšie z nich.

Autor a jeho dielo

Americký spisovateľ George Raymond Richard Martin (*1948) je autorom viacerých literárnych diel, celosvetovú slávu mu však priniesla až séria kníh zo žánru fantasy Pieseň ľadu a ohňa. Tú momentálne tvorí päť kníh s názvami Hra o trónyStret kráľovBúrka mečovHostina pre vrany a Tanec s drakmi. Plánované sú aj ďalšie dva diely s pomenovaniami Víchry zimy a Sen o jari. Na motívoch Martinovej série je založený aj televízny seriál, natáčajúci sa od roku 2011. Dej príbehu je veľmi obsiahly a zahŕňa mnoho ľudských postáv, fantazijných bytostí a rôznych kmeňov a národov. Martin ale na rozdiel od Tolkiena nie je lingvistom a ako sám priznal, jeho ambíciou nikdy nebolo vytvoriť pre svoj fantastický svet kompletné jazyky postavené na hlbokých gramatických základoch a širokej slovnej zásobe. Preto sa v jeho knihách síce pár výrazov z fiktívnych jazykov vyskytne, oveľa väčší priestor však dostávajú postupne až vo svojom televíznom spracovaní.

Spoločný jazyk (Starý jazyk)

Tento jazyk je spoločným jazykom väčšiny obyvateľov Západozeme a vznikol zo Starého jazyka Prvých ľudí. Starý jazyk sa používa neskôr už len medzi ľuďmi žijúcimi mimo iných národov ďaleko na severe za Múrom a medzi obrami. Aj v rámci Spoločného jazyka, podobne ako u mnohých iných skutočných jazykov, existujú rôzne nárečia, pod vplyvom ktorých môže mať rodený Severan problém dorozumieť sa s niekým z ostrovov na juhu Západozeme. Cudzie jazyky sa vo svete Hry o tróny vyučujú v Citadele hlavného mesta, Kráľovského prístaviska.

Dothračtina

Jazyk kočovného kmeňa Dothrakov si možno pamätáte z prvej série Hry o tróny ako jazyk národa veľkého bojovníka Khala Droga. Tento jazyk nemá svoju písanú verziu, len hovorenú, preto sa občas Dothrakovia označujú za analfabetov. Dothračtina je zaujímavá tým, že sa v nej nenájdu výrazy pre objekty, s ktorými sa bežne Dothrakovia do kontaktu nedostanú. Preto ich popisujú prostredníctvom viacslovných popisov podobne ako raz napríklad Khal Drogo označil loď ako dreveného koňa. Príklady slov v dothračtine: khal (vládca), khaleesi (vládcova manželka/vládkyňa), khalasar (kmeň). Pár slov a fráz z reči Dothrakov sa objavuje už v knihách, ako prepracovanejší jazyk však bola Dothračtina so slovnou zásobou asi 2500 slov vytvorená až špeciálne pre seriál. Hlavnú inšpiráciu si našla v ruštine a prastarých jazykoch mongolských kočovníkov, ktorý sa na Dothrakov podobajú aj štýlom svojho života. Reč dothrackého kmeňa stvoril David J. Peterson z Language Creation Society, ktorý o nej napísal aj knihu a vytvoril kurz s názvom Living Language Dothraki. Knihu aj prístup ku kurzu máte k dispozícii napríklad prostredníctvom webovej stránky www.livinglanguage.com/dothraki.

Valyrijčina

Na rozdiel od Západozeme sa na druhej strane mora hovorí viacerými jazykmi, jedným z nich je aj spomenutá dothračtina. Tu sa príbeh sústreďuje predovšetkým na postavu Matky drakov Daenerys Targeryen. V krajinách, ktorými Daenerys prechádza, sa kedysi hovorilo takzvanou Vznešenou Valýrijčinou (High Valyrian), významnou podobne ako latinčina v stredovekej Európe. Neskôr sa však táto reč stala výsadou vzdelaných učencov a vládcov a bežní obyvatelia týchto krajov postupne začali využívať rôzne zjednodušené a menej prepracované dialekty, ktoré sa spoločne popisujú ako Nízka či Bastardská Valýrijčina (Low/Bastard Valyrian). Reči všetkých deviatich slobodných miest (Braavos, Pentos, Volantis a ďalšie) sa tak od seba značne líšia, hoci všetky vychádzajú z rovnakých jazykových koreňov. Aj Valýrijčina bola na knižnom základe vytvorená lingvistom Davidom Petersonom, ktorý si jej písomnú verziu predstavuje ako určitú obdobu egyptských hieroglyfov. Peterson rozdiel medzi dotrhačtinou a valýrijčinou prirovnáva k rozdielu medzi ruštinou a sanskritom. Niekoľko slov na ukážku vo Vznešenej Valýrijčine, z pôvodných Martinových prác: valar morghulis (všetci muži musia zomrieť), valar dohaeris (všetci muži musia slúžiť), dracarys (dračí oheň). A z dielne Petersona: sōnar māzis (zima prichádza – rodové heslo Starkovcov), perzys ānogār (oheň a krv – rodové heslo Targeryovcov).

Ďaľšie jazyky zo série Ľadu a ohňa

Vlastné jazyky sa priznávajú aj čarodejníkom z Ašaja, obyvateľom Letných ostrovovQarthu a Lhazara. V Martinových knihách sa nájde aj zmienka o obchodnom jazyku, ktorý v sebe mieša slová z rôznych jazykov viacerých oblastí, obsahuje mnohé neslušné slová a počuť ho hlavne v prístavoch. Predpokladá sa, že svoj jazyk majú aj obávané bytosti označované ako Bieli chodci. Hovorí sa mu Skroth a mal by znieť ako pukanie ľadu. V knihách však o ňom veľa zmienok nie je, keďže len máloktorá z postáv sa skutočne dostane do kontaktu s týmito nebezpečnými tvormi a má ešte možnosť o tom neskôr rozprávať.

Zdroje:

gameofthrones.wikia.com

livinglanguage.com

entertainment.time.com

awoiaf.westeros.org

www.theguardian.com

Knihy sú pre mňa spôsobom, ako sa zabaviť, poučiť, preniesť do ďalekých svetov a vžiť do kože fantastických hrdinov. Rada ich čítam odkedy sa pamätám a žánrom sa pri tom neobmedzujem, siahnem po detektívke a dobrodružnom príbehu rovnako ako klasickej literatúre, fantasy či rozprávkach. Rozhodujúce pre mňa totiž je, aby ma ich príbeh zaujal a niečím ma dokázal obohatiť.

Pridaj komentár