Kto by nepoznal klasickú rozprávku o Kráske, ktorá svojou láskou odkliala princa uväzneného v ohavnej zvieracej podobe? Niektorí autori a experti tvrdia, že by mohla byť inšpirovaná skutočnosťou.
Pôvodná a novšia verzia
Príbeh bol prvýkrát publikovaný v 18. storočí francúzskym románopiscom Gabrielle-Suzanne Barbot de Villeneuve pod originálnym názvom La Belle et la Bête. Už dávno predtým však existovali rôzne varianty, ktoré sa ústnym podaním šírili po celej Európe. Neskôr bola rozprávka skrátená a publikovaná Jeanne-Marie Leprince de Beaumont. Táto verzia bola pravdepodobne ovplyvnená príbehom o Amorovi a Psyché alebo talianskou rozprávkou Prasací kráľ. Neskoršia verzia sa od pôvodnej v niektorých detailoch líši. V prvej verzii princov otec zomrie a jeho matka musí viesť vojnu na obranu kráľovstva. Princa zatiaľ zverí do opatery zlej víly. Keď princ vyrástol, zlá víla sa ho pokúsila neúspešne zviesť. Zo zlosti princa premenila na beštiu. Kráskin otec nebol v pôvodnej verzii kupec, ale kráľ. Zlá víla sa ju pokúsila zabiť, aby sa mohla vydať za jej otca. Kráska je však napokon zverená do opatery kupca namiesto jeho nebohej dcéry, aby tak bola chránená pred zlou vílou. Je zrejmé, že Beaumont pôvodnú verziu zjednodušil, skrátil a odstránil niekoľko postáv. Jeho verzia rozprávky je tá, ktorú poznáme aj my.
Život Pedra Gonzalesa
Rozprávka bola možno inšpirovaná životom chlapca menom Pedro Gonzalez. Pedro sa narodil v roku 1537 v Španielsku a vo veku desiatich rokov bol poslaný na dvor francúzskeho kráľa Henryho II. Dôvodom, prečo si kráľ chlapca vyžiadal, bol jeho výzor. Celé telo vrátane tváre mal zarastené hustou ,,srsťou“. Ľudia ho považovali za vlkolaka, ale chlapec v skutočnosti len trpel ochorením hypertrichóza, ktoré spôsobuje, že vlasy rastú po celom tele. Malý Pedro sa tak stal atrakciou pre ,,freak show“ – výstavu ľudí so zvláštnym zjavom, kam patrili najmä postihnutí a ľudia trpiaci raritnými chorobami.
Mnohí najprv považovali Pedra za divokého a krutého lesného muža, ktorého sa treba obávať. Rýchlo však zistili, že chlapcova povaha je mierna a v ničom sa nelíši od tej ľudskej. Kráľ Henry sa rozhodol pre experiment. Kráľovskému dvoru ho začal predstavovať ako gentlemana, zabezpečil mu vzdelanie aj honosné oblečenie na každý deň. Pedro teda nakoniec dospel v hojnosti a stal sa šľachticom. A ako všetci páni dúfal, že sa raz ožení.
Kráľ medzičasom zomrel a po ňom prevzala dohľad nad Pedrom kráľovná Catherine.Rozhodla sa, že pre neho nájde manželku. Nešlo jej pritom o Pedrove šťastie, chcela totiž zistiť, aké deti sa narodia zo zväzku s ,,normálnou“ ženou. Okrem toho chcela priniesť na kráľovský dvor novú senzáciu. Aby potenciálne nevesty neodplašila, neprezradila vopred, kto je ženíchom. Vedela, že potrebuje silnú ženu, ktorú neodradí Pedrov vzhľad. Nakoniec ju našla. Volala sa tiež Catherine a údajne bola známa očarujúcou krásou.
Catherine bola spočiatku z Pedrovho výzoru zdesená, ale nakoniec so sobášom súhlasila. Počas manželstva ho vraj začala naozaj milovať pre jeho povahu a duševné vlastnosti. Ich manželstvo trvalo 40 rokov a narodilo sa im 7 detí. Ich život však vôbec nebol rozprávkový. Väčšina detí zdedila otcove ochorenie a tak boli rodičom odobraté a poslané ako dar na kráľovské dvory po celej Európe. Pedro a Catherine sa nakoniec usadili v Taliansku, kde sa na odľahlom panstve držali preč od zvedavých pohľadov.
Zdroje:
