Vargas Llosa vs. García Márquez: Súboj juhoamerických nobelov

Obaja patria k najvýznamnejším a najpopulárnejším juhoamerickým spisovateľom všetkých čias. Peruánsky autor Mario Vargas Llosa (*1936), držiteľ Nobelovej ceny za literatúru v roku 2010 a kolumbijský spisovateľ Gabriel García Márquez (1927-2014), laureát toho istého ocenenia za rok 1982. A hoci profesionálna rivalita medzi spisovateľmi nie je neobvyklá, medzi týmito dvoma literárnymi velikánmi došlo raz aj k fyzickému stretu. Prípad z roku 1976 vzbudil svetovú senzáciu a dodnes je opradený rúškom tajomstva.

Päsťou priamo do oka

Všetko sa začalo 12. februára 1976 v Mexiku, počas súkromného premietania filmu Sobrevivientes de los Andes (1976), kde sa obaja náhodou stretli po dlhšom čase. Tu sa Márquez vo veku 48 rokov priblížil k Llosovi, mladšiemu o deväť rokov, podľa svedkov s otvorenou náručou, aby ho pozdravil a objal. Llosa ho však vzápätí udrel päsťou do oka, komentujúc celý akt, že je to za to, „čo si spravil (mojej manželke) Patricii“. Kolumbijčan neskôr navštívil svojho priateľa, fotografa Rodriga Moya Moreno, ktorý ho s fialovým a opuchnutým okom odfotil a táto fotografia následne obletela celý svet. Vzápätí sa vynorili rôzne teórie, prečo sa niečo podobné stalo. Ani jeden z autorov sa k aktu nechcel vyjadrovať, špekulácie sa preto len tak množili.

Bola predmetom sporu žena?

Najväčšiu popularitu si získala teória, podľa ktorej Márquez poradil Llosovej manželke Patrícii, aby sa nechala rozviesť, keďže jej manžel jej bol podľa neho neverný a mal aféru s istou švédskou letuškou. Podľa tejto verzie sa Llosa do letušky počas jednej svojej cesty zamiloval a vybral sa za ňou do Štokholmu. Jeho manželka bola v tom čase v Barcelone a zdrvená sa stretla s manželmi Márquezovcami, pýtajúc ich o radu, ako by mala postupovať a či by sa podľa nich mala kvôli tomu od manžela separovať. Márquez jej vraj na to odpovedal, že by tak skutočne mala urobiť. Llosa sa napokon vrátil k manželke a hoci sa veľmi pohádali, nakoniec sa predsa len uzmierili, nie však skôr než Patricia povedala manželovi, že kým jej zahýbal, ona sa tiež nenudila, keďže bola s jeho „veľkým priateľom Gabom“.

Politika a žiarlivosť?

Je však možné, že celá situácia mala aj politické pozadie. V tom čase sa totiž väčšina latinskoamerických spisovateľov, vrátane Márqueza, prikláňala k ľavicovej politike, zatiaľčo Llosa dal prednosť pravicovému kapitalizmu. Vie sa napríklad, že raz Márqueza označil ako „dvorana Fidela Castra“. Podľa iných zase Llosa závidel Márquezovi jeho v tom čase zatiaľ úspešnejšiu kariéru, to ale pravda asi nebude, keďže vyhlásil, že Márquez si Nobelovu cenu za literatúru zaslúžil a bol obdivovateľom jeho najslávnejšej práce Sto rokov samoty.

Stret zostáva záhadný, stále sa však spomína

Otázka zostala hlavne pre Llosu citlivá aj po rokoch. Keď získal Nobelovu cenu, jeden novinár sa  ho na záležitosť spýtal, načo Llosa len chladne odvetil: „O tom sa teraz baviť nebudeme“. Pri inej príležitosti zase povedal, že mali s Márquezom tichú dohodu, na základe ktorej oni sami o sebe hovoriť nebudú a túto úlohu nechajú na biografov, ktorí možno raz napíšu ich pamäte. Hoci ani jeden zo spisovateľov sa k historke takmer nevyjadroval a nikdy sa ju nepodarilo úplne objasniť, nezabudlo sa na ňu. Objavila sa napríklad v diele španielskej spisovateľky Roser Amills „1001 najerotickejších a najdivokejších príbehov histórie“. Pravdu o súboji týchto juhoamerických Nobelov sa už asi nikdy nedozvieme.

Zdroje

http://elcomercio.pe/

http://www.elmundo.es/

Knihy sú pre mňa spôsobom, ako sa zabaviť, poučiť, preniesť do ďalekých svetov a vžiť do kože fantastických hrdinov. Rada ich čítam odkedy sa pamätám a žánrom sa pri tom neobmedzujem, siahnem po detektívke a dobrodružnom príbehu rovnako ako klasickej literatúre, fantasy či rozprávkach. Rozhodujúce pre mňa totiž je, aby ma ich príbeh zaujal a niečím ma dokázal obohatiť.