Vodník alebo aj vodnár patrí medzi najznámejšie a najzaujímavejšie bytosti. Je významnou postavou v slovanskej kultúre, vystupuje v mnohých povestiach a rozprávkach. Čo všetko o ňom vieme?
Malý škaredý chlap
Vodník nepatrí práve medzi najkrajšie bytosti. Býva zobrazovaný ako malý škaredý chlap, dospelý muž alebo starec s dlhými zelenými vlasmi a fúzmi. V tvári sa podobá na žabu, má široké ústa, vypúlené oči a blany medzi prstami. Jeho telo je mäkké ako blato a niekedy máva pravé oko červené. Rozpráva huhňavo, takže mu býva ťažšie porozumieť. Hoci krásou neohuruje, väčšinou býva pekne oblečený. Jeho farbami sú zelená a červená.
Žije v riekach, potokoch, v hlbinách rybníkov alebo jazier, kde má postavený dom alebo kryštálový palác. Často sa zabýva aj v blízkosti mlynov. Je to skôr nočný tvor. Za svitu mesiaca sa hádže a plieska po vodnej hladine ako ryba alebo si na mlynskom kolese rozčesáva vlasy.
Pôvod vodníkov
Vodníci alebo iné vodné bytosti sú populárne najmä v krajinách bohatých na vodné toky a jazerá, kde bol silne uctievaný kult vody. Ich pôvod sa odvíja aj od padlých anjelov, ktorých Boh zvrhol z nebies. Vodníci sú tí z nich, ktorí dopadli do vody. V iných zdrojoch bývajú vodníci považovaní aj za utopených vojakov, ktorí zahynuli, keď faraón prenasledoval Mojžiša a Izraelitov cez more.
Dobrý alebo zlý?
Vodník je považovaný za vodného démona, teda pôvodne za negatívnu postavu. V neskoršej ľudovej kultúre a popkultúre sa stal skôr komickou postavou a ľuďom aj pomáhal, napr. vodník v Princezne ze mlejna. V skorších verziách rozprávok a poviedok sa správa zlomyseľne, trhá siete rybárom, straší ich a škodí aj mlynárom.
Najhorší vodníci sú tí, ktorí topia ľudí a ich duše ukrývajú do hrnčekov v hlbinách. Na brehu porozvešiavajú farebné stužky a zrkadielka, ktoré lákajú predovšetkým deti a mladé dievčatá. Vodník sa môže premeniť aj na topiace dieťa a svojho záchrancu utopí. Najväčšie riziko utopenia je pri kúpaní popoludní alebo o polnoci. V piatky by mal byť vodník neškodný. Dobrí vodníci rybárom a mlynárom naopak pomáhajú.
Vodník a čert v Princezne ze mlejna. Zdroj: vipstory.instory.cz
Vodník nie je veľký romantik
Vodník žije buď ako samotár alebo so ženou a dcérami. Jeho partnerkou býva vodná panna, rusalka, dievča, ktoré utopil alebo bolo prekliate svojimi rodičmi. Vodníkova žena má k ľuďom omnoho lepší vzťah. Keď sa jej narodí dieťa, vyberá si medzi nimi kmotry a odmeňuje ich zlatom. Vodníkove dcéry bývajú na rozdiel od otca veľmi krásne a rady zvádzajú ľudských mužov.
Milovník jarmokov
Niektoré zdroje uvádzajú, že vodník chodí rád medzi ľudí, najmä na jarmoky a zábavy. Ak sa mu nejaké dievča zapáči, chodí aj na vohľady a pýta ju za ženu. Prítomnosť vodníka na jarmoku vraj dokáže zvýšiť ceny úrody a iného predávaného tovaru.
Čarovné schopnosti
Vodník má najväčšiu moc vo vode, kde vládne vodným živočíchom a vodnému vtáctvu. Máva kúzelný prút alebo dokonca metlu, s pomocou ktorej ovláda vodu. Dokáže sa zmeniť na človeka, ale dá sa rozpoznať podľa toho, že z neho kvapká voda. Ak sa premení na zviera, tak na rybu, koňa, žabu alebo sumca. Vodník má schopnosť premeniť sa aj v neživé predmety.
Vodníkova priazeň vyžadovala zvieracie aj ľudské životy
V pohanských kultúrach ľudia vodníkom často prinášali obety, aby si naklonili ich priazeň a ochránili sa pred ich hnevom. Rozšírený bol medom pomazaný kôň s hrivou ozdobenou stužkami. Vodník sa však uspokojil aj s čiernou sviňou, husou, včelami alebo maslom vyliatym do vody. V Rusku existovala viera, že do základov mlyna má byť zakopaná živá bytosť – zviera alebo dokonca človek. Táto obeta mala zabezpečiť, aby sa mlynárovi darilo. Na Ukrajine sa do hrádzí zakopávala konská hlava, aby ju vodník nepretrhol.
Farbami vodníka sú červená a zelená. Zdroj: get-to-know-cz.tumblr.com
Vodník a kone
Vodník dokáže na seba vziať podobu koňa a často mu boli aj predkladané obety vo forme koní. Prepojenie vodníka a koní podľa psychiatra Vladimíra Vondráčka vzniklo preto, že plavenie koní bolo najčastejšou možnosťou ako prísť do styku s vodou. Ak sa pri tejto činnosti nejaký muž utopil, ľudia to pripisovali vodníkovi. Spojenie koňa a vody nájdeme aj v gréckej mytológii. Boh Poseidón vládol nad vodnými živlami, morami, zemetraseniami a koňmi.
Ako zneškodniť vodníka?
Vodníka možno spútať lykovým povrazom, farebnými látkami alebo klokočím posväteným na Kvetnú nedeľu. Ďalšou možnosťou je odstrihnúť mu mokrý cíp z kabáta, omotať ho ružencom a zakopať do posvätenej zeme alebo na rázcestie. Ak sa vodníkovi nepodarí získať cíp z kabáta do ďalšieho svitania, umrie. Medzi bylinky, ktoré chránia ľudí pred vodníkom, patria papradie, palina, luskáč, deväťsil alebo cesnak.
Vodníci v kultúre slovanských národov
Špecifickým vodníkom v Poľsku je bagiennik, ktorý žije v močiaroch a rybníkoch. Dosahuje výšku 1 m. Nosné dierky má umiestnené medzi očami alebo na čele. Strieľa z nich zvláštne blato, ktoré spôsobuje popáleniny, ale má aj liečivé účinky. Stretnutie s bagiennikom nebýva smrteľné.
Lužickí Srbi si predstavovali vodníka ako dospelého muža v červenom kabáte a čiapke alebo ako malé dieťa, ktoré tiež nosí červenú. Vodníkova žena nosí červené pančuchy.
Ruský vodník vyzerá ako holohlavý starec s vypuklým bruchom a opuchnutou tvárou. Pod vodou chová stáda dobytka, kone, ovce a prasce. Okrem toho má aj stáda rýb. Jazdí na sumcovi, ale môže osedlať aj kone, býky alebo kravy, ktoré uštve k smrti. V zime spí a keď sa na jar prebúdza, láme ľad.
Slovinský vodník je starec, veľmi pekný mladík alebo veľmi chlpatý muž s dlhými fúzmi. Vlasy aj fúzy má zelené. Nosí zelenú suknicu a červenú čiapku. Svoje obete láka na zlatú rybku, ktorá svieti v hlbinách. Za ženy si berie mladé dievčatá. Ak vodník dovolí svojej žene, aby navštívila rodičov, uviaže ju na dlhú reťaz.
Vodníci na Slovensku
V Dunaji vraj býval vodník Ferko, vo Váhu Valentín, v Dunajci Rybka a v oravskej priehrade Mokrý Ďurko. Vodník Hlbočan je veľmi zlomyseľný, v Hrone topí ľudí a rozbíja plte. Liptovským vodníkom kvapkala z klobúka a košele voda, oravský vodník bol obrastený dlhými strapatými chlpmi, ktoré si sušil na skalách. Kysučania si vodníka predstavovali ako starého chlapa s mútnymi očami a so zelenými vlasmi. Vraj mal na tele miestami aj šupiny a z malíčka ľavej ruky mu kvapkala voda.
Smutný príbeh vodníka Valentína
Vodník Valentín vraj na Slovensko prišiel z Oravy a usadil sa v Trenčíne. Zaľúbil sa do pernikárky Aničky. Tá vodníka ľúbila tiež, ale ich láske nepriali ostatní obyvatelia mesta, ktorí Valentína nemali radi. Jedného dňa začal horieť Aničkin dom. Keď to vodník uvidel, vybehol z Váhu a spod zeme otvoril nové pramene, aby dom zahasil. Aničku stihol vyniesť z domu, ale on sám záchranu neprežil. Na miestach, odkiaľ zo zeme prúdila voda, vybudovali neskôr obyvatelia mesta na terajšom Štúrovom námestí studne a vodníkovi postavili na pamiatku sochu – fontánu.
Vodník Valentín v Trenčíne. Zdroj: www.turistika.cz
Zdroje:
