Michelle Obama je bývalou prvou dámou USA a zároveň prvou Afroameričankou, ktorá zastávala tento post. Nasledovné myšlienky pochádzajú z jej inšpiratívnej autobiografie Môj príbeh.
O uhle pohľadu
Vyrastala som v malom dome so zdravotne postihnutým otcom. Naša rodina mala málo peňazí a žila v štvrti, ktorá sa ocitla na pokraji úpadku. Zároveň som však vyrastala obklopená láskou a hudbou v meste plnom rôznorodosti, v krajine, kde sa vďaka vzdelaniu môžete dostať veľmi ďaleko. Nemala som nič a zároveň som mala všetko. Záleží len od uhla pohľadu.
O zlyhaní
Zlyhanie je dlho len pocitom, kým sa stane realitou. Intenzita tohto pocitu rastie spolu s nedostatkom sebadôvery. Darí sa mu v atmosfére strachu, ktorý v nás druhí častokrát úmyselne vyvolávajú.
O výbere partnera
Na Havaji som videla odraz jeho charakteru v rôznych drobnostiach. Jeho dlhotrvajúce priateľstvá so starými kamarátmi poukazovali na stálosť vo vzťahoch. Z jeho oddanosti k svojej nespútanej mame som cítila hlboký rešpekt k ženám a ich nezávislosti. Bez toho, aby sme to priamo rozoberali, som vedela, že dokáže mať po svojom boku partnerku, ktorá má vlastné záujmy a chce sa realizovať. Boli to veci, ktoré toho druhého nemožno naučiť vo vzťahu a ktoré nemôže vybudovať a zmeniť ani láska.
O názoroch druhých ľudí
Zásadný problém je, ak vás príliš trápi, čo si o vás myslia druhí: túžba po ich uznaní vás potom drží na vytýčenej ceste – tam, kde ľudia o vás hovoria To je úžasné! – a drží vás tam veľmi dlho. Snaha získať si ich rešpekt vás odradí od toho, aby ste zmenili smer. Dokonca ani nezačnete uvažovať nad zmenou, pretože by ste tým riskovali stratu uznania, a to sa vám javí ako príliš vysoká cena.
O manželstve
Dnes už rozumiem tomu, že aj šťastné manželstvo môže byť občas otrava. Je to záväzok, ktorý treba neustále obnovovať, hoci len v tichosti, v súkromí – každý sám pre seba.
O ľudskej podpore
Uvedomila som si, že to najdôležitejšie v mojom príbehu nie je povrchná hodnota mojich úspechov, ale základy, na ktorých sú vybudované – ľudia, ktorí ma celé roky podporovali a pomohli mi vybudovať sebadôveru. Nezabudla som ani na jedného z tých ľudí, ktorí ma posunuli vpred a ktorí robili maximum pre to, aby ma pripravili na urážky a ponižovanie, ktoré ma čakali na miestach, kam som smerovala – na miestach určených predovšetkým ľuďom, ktorí neboli ani čierni, ani ženského pohlavia.
O spontánnom potrate
Ak by som mala viesť zoznam vecí, o ktorých vám nikto nič nepovie, až kým sa s nimi priamo nestretnete, začala by som potratmi. Spontánny potrat je veľmi osamelá, bolestná a deprimujúca skúsenosť. Zasiahne vás až do poslednej bunky. Veľmi ľahko ho môžete začať považovať za osobné zlyhanie. No tak to nie je. Alebo za tragédiu, no bez ohľadu na to, ako ničivo to na vás v danom momente pôsobí, nie je to ani tragédia. Nikto vám nepovie, že k samovoľným potratom dochádza neustále, dokonca u podstatne väčšieho počtu žien, než by ste si mysleli, len sa o tom nehovorí. Zistila som to, až keď som sa s niekoľkými priateľkami rozprávala o svojom potrate. Tie ma následne zahrnuli svojou láskou a podporou, a zverili sa mi, ako aj ony potratili. Moja bolesť sa síce nezmenšila, no tým, že mi odhalili svoje trápenie, pomohli mi vyrovnať sa so svojím vlastným.
O materstve
Približne o osem týždňov neskôr som začula zvuk, ktorý vo mne vymazal všetky pocity horkosti: šušťavý, slabý tlkot srdca, zachytený ultrazvukom, ktorý vychádzal z teplej jamky v mojom tele. Bola som tehotná. Bola to skutočnosť. Odrazu všetka tá zodpovednosť a obeta nadobudla úplne inú podobu, ako krajina zahalená do nových farieb, alebo ako dom, v ktorom nanovo rozostavíte nábytok. Zrazu sa zdalo, že je všetko na svojom mieste. Všade som chodila s tajomstvom ukrytým v sebe. Bolo to moje privilégium, dar môjho ženstva. Vďaka tajomstvu, ktoré som v sebe niesla, som priam žiarila.
O sexuálnom obťažovaní
Mnohé ženy sa po celý život stretávajú s ponižovaním – vo forme popiskovania, ohmatávania, napádania či nátlaku. Takéto správanie nás zraňuje. Oslabuje našu sebadôveru. Niektoré z tých rán sú také malé, že sú sotva viditeľné. Iné sú veľké, otvorené a zostávajú po nich jazvy, ktoré sa nikdy celkom nezhoja. Práve naopak, hromadia sa. Nosíme si ich so sebou, do školy, do práce, domov k deťom či na bohoslužby. Máme ich aj vtedy, keď sa snažíme robiť pokroky.
O ženskom priateľstve
Priateľky ma vždy podržali. Priniesli mi nákup, keď som mala povinností vyše hlavy a nestihla som skočiť do obchodu, alebo vyzdvihli moje dcéry z hodiny baletu, keď som musela zostať dlhšie v práci, alebo som si potrebovala len oddýchnuť. Mnohé z nich nasadli na lietadlo, aby ma podporili počas kampane a dodali mi odvahu, keď som to najviac potrebovala. Každá žena vám potvrdí, že priateľstvá medzi ženami sú postavené na tisícoch drobných láskavostí, ktoré si navzájom oplácate.
Ak vás predchádzajúce riadky zaujali, prečítajte si recenziu na knihu.
