10 ženských bytostí v slovenskom poverovom rozprávaní

K napísaniu tohto článku ma inšpirovala kniha Čerti, bosorky a iné strašidlá, ktorá vysvetľuje pôvod a charakteristiky nadprirodzených bytostí, pričom nechýbajú ani príbehy z rôznych kútov Slovenska. Viac informácií si o nej môžete prečítať tu.

Nadprirodzené bytosti ľuďom nie sú až tak vzdialené, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Mnohé z nich majú ľudský pôvod. Čo sa týka žien, väčšina z nich prenikla do nadprirodzeného sveta po predčasnej alebo násilnej smrti. Posmrtný pokoj nenašli najmä tie, ktoré umreli pred svadbou alebo krátko po nej, pri pôrode alebo v šestonedelí, utopili sa, samé si vzali život alebo ich niekto zavraždil. Druhou kategóriou boli ženy, ktoré trpeli nejakou telesnou vadou alebo spôsobom života nezapadali do predstáv vtedajšej spoločnosti (napríklad staré dievky).

Medzi najznámejšie nadprirodzené bytosti ženského pohlavia patrí víla. Mala podobu krásnej ženy odetej do rúcha bielej alebo zelenkavej farby, jemného ako pavučina. Bledú tvár jej lemovali dlhé zlaté vlasy, ktoré si zdobila kvetmi. Obľubovala kamzíky, jelene a lane, na ktorých mohla jazdiť. Medzi jej najobľúbenejšie zábavky patrili spev a tanec. Ak na tanec zvábila človeka, mohla ho utancovať k smrti.

Bytosťou podobnou víle bola rusalka. Líšili sa najmä v tom, že víly sa mohol človek dotknúť bez toho, aby jej blížil. Ale ak sa dotkol rusalky, rozplynula sa a zomrela. Rusalky boli taktiež opisované ako krásne bytosti s porcelánovo bledou pleťou a veľkými sivými, modrými alebo čiernymi očami. Vlasy mávali dlhé až po kolená a ukrývala sa v nich ich sila. Museli si ich pravidelne prečesávať, aby sa čarovná moc obnovovala. Zdržiavali sa pri vode, spievali a lákali mužov do vody, aby ich utopili. Niekedy ľuďom dávali hádanky a ak neuhádli, ušteklili ich na smrť.

Ďalšou nadprirodzenou bytosťou bola divožienka. Ak si myslíte, že ide o ďalšiu príťažlivú mladú ženu poskakujúcu po lese, tak sa mýlite. Divožienka či lesná žienka žila v horách, podzemných norách a jaskyniach. Zvyčajne bola opisovaná ako veľká telnatá žena s hranatou tvárou, dlhými červenými alebo čiernymi vlasmi a objemným poprsím. Nosila krátku zelenú sukňu a bielu košieľku a v rukách držala palicu, okolo ktorej sa ovíjal had. Zbožňovala čas dažďa a búrok, kedy si rada zatancovala. K ľuďom sa nesprávala veľmi milo, hoci občas im pomohla odvarmi a liečivými masťami. Lákala mužov do lesa a nechcela ich pustiť naspäť medzi ľudí.

Vládkyňou podzemného kráľovstva, pokladov, nerastov a rúd bola Runa, ženský náprotivok Kovovlada. Jej výzor sa v príbehoch líšil. Raz bola zobrazovaná ako mohutná žena s veľkým poprsím, inokedy ako zlatovlasá krásavica odetá v bielom so zlatým kľúčom za opaskom. Starala sa o kŕdeľ detí, vlastných i cudzích, ktoré kradla nepozorným matkám alebo ich získavala výmenou za poklad. 

O ľudské deti mala veľký záujem aj bohynka. Išlo o démonickú bytosť známu najmä na Orave, Spiši a Zemplíne. Bola to vysoká vychudnutá žena s telesnou chybou, väčšinou krívala alebo škúlila. Telo mala pokryté bohatým ochlpením a veľké, vyťahané prsníky si prehadzovala cez plecia. Strapaté vlasy jej siahali až po kolená a zahaľovali nahé telo. Jej obydlím bývali skalné diery a odľahlé lesné zákutia, zdržiavala sa aj v blízkosti krovísk a močiarov. Kradla zdravé deti a vymieňala ich za svoje bohýnčatá. Tie sa výzorom podali na svoju matku. Boli škaredé, chlpaté a ich pokožka mala zelenohnedý odtieň. Neprestajne plakali, boli veľmi pažravé a nedali sa zasýtiť. Aj chcela ľudská žena získať svoje ukradnuté dieťa naspäť, musela bohýnča šľahať vŕbovými prútmi, kým jeho krik neprilákal bohynku. Tá však ľudské dieťa väčšinou vrátila už mŕtve.

Ďalšou démonickou bytosťou bola grgalica. Táto žena s veľkými nohami, rukami ako lopaty, širokými plecami a neforemným driekom prenasledovala ľudí, aby im pchala do úst svoje obrovské prsia, čím ich zadusila.

Jednou z najznámejších poverových bytostí je určite bosorka. Za bosorky a strigy sa považovali ženy, ktoré v spojení s nadprirodzenými silami dokázali vykonávať čary, väčšinou škodiace ľuďom. Spôsobovali dlhodobé lejaky, blesky, krupobitie ale aj neplodnosť. Trávili studne a boli zodpovedné za šírenie moru. Bosorky však mohli ľuďom aj pomáhať. V tom prípade ich nazývali vedmy.

Z bosorky sa mohla stať aj mora. Išlo o nehmotnú bytosť, ktorá sa v podobe hmly v noci zjavovala nad telom spiaceho človeka, gniavila ho a niekedy mu cicala krv, čím pripomína upíra. Obeť sa ráno zobúdzala nevyspatá, unavená a ubolená. Podobu mory mohla na seba vziať nielen bosorka, ale aj zlá žena, ktorej duša v noci opúšťala telo, aby mohla škodiť ľuďom.

Nepríjemnou návštevou bola zaiste aj Smrť. Zjavovala sa v podobe mŕtveho človeka so symbolom lebky alebo ako kostra s kosou alebo hodinami. Mohla mať podobu ženy neurčitého veku, oblečenej v odeve alebo plachte bielej farby. Takisto sa mohla premeniť na biele zviera, často abnormálnej veľkosti. Išlo najmä o kozu, hus, mačku, psa alebo zajaca. Smrť sa väčšinou ukazovala len umierajúcemu človeku, ostatní ju nevideli.

Jednou z najelegantnejších bytostí bola biela pani. Mohla sa ňou stať mladá žena, ktorá zomrela násilnou alebo neprirodzenou smrťou a nemohla nájsť pokoj. Vyskytovala sa skôr v šľachtickom a mestskom prostredí než na vidieku. Väčšinou sa spájala s rozprávkami a povesťami o hradoch a zámkoch a aj samotná biela pani bola často šľachtického pôvodu. Záporným protikladom bielej pani je čierna pani, ktorá sa však v poverovom rozprávaní vyskytuje zriedkavejšie.

Ak vás téma zaujala, viac informácií o nadprirodzených bytostiach sa dočítate v knihe Čerti, bosorky a iné strašidlá. Zakúpiť si ju môžete tu.

Prečítajte si aj článok 10 mužských bytostí v slovenskom poverovom rozprávaní.

Riadim sa podľa hesla – koľko kníh prečítaš, toľkokrát si človekom. Mám rovnako rada odbornú literatúru aj beletriu. Verím, že každá kniha v sebe nesie nejaké posolstvo, a preto sa v nich rada vŕtam a čítam medzi riadkami.