Cyntoryn zvieratiek: Hrozná kniha, ale pridobrá, aby sa nečítala

Známy autor hororov Stephen King považuje Cyntoryn zvieratiek za svoju najstrašidelnejšiu knihu. Pôvodne ju ani nechcel vydať a po dopísaní odložil rukopis do zásuvky s vedomím, že tentoraz zašiel priďaleko. Jeho rozhodnutie napokon zmenila manželka, ktorá taktiež považovala knihu za hroznú, ale pridobrú, aby sa nečítala.

Inšpirácia na príbeh prišla v období stážovania na Univerzite v Maine, kde King prednášal o fantastickej literatúre. S rodinou si prenajal dom, v blízkosti ktorého sa nachádzala rušná cesta. Okrem automobilov po nej jazdili ťažké kamióny a pod ich kolesami skončilo mnoho domácich miláčikov.

Väčšina z nich našla miesto posledného odpočinku v lese za domom, kde sa nachádzal cintorín domácich zvierat. Nad provizórnym pohrebiskom visela tabuľa s nesprávne napísaným názvom CYNTORYN ZVIERATIEK (v ang. PET SEMATARY). Nešťastie neobišlo ani rodinu Kingovcov a na ceste smrti prišli o mačku, ktorú pochovali na spomínanom cintoríne. Nechýbalo veľa, aby sa ďalšou obeťou stal aj najmladší syn.

Kniha začína podobne. Mladá štvorčlenná rodina sa prisťahuje do nového domova a zoznámi sa so susedom, ktorý im ukáže zvieracie pohrebisko. Spočiatku sa toho veľa nedeje. Postavy sa zaoberajú zabývaním v novom prostredí, starostlivosťou o deti a začiatkami v novej práci. Objavujú sa jemné hororové náznaky, ale v podstate nič mimoriadne.

Od polovice knihy začína byť dej predvídateľný, ale vôbec to neuberá na kvalite. Jej čaro spočíva v tom, že viete, čo sa stane, ale tajne dúfate, že sa rodina nejakým spôsobom vyhne svojmu osudu. Ku koncu naberie príbeh rýchly spád spojený s niekoľkými nepríjemnými scénami. Tempom pripomína Geraldovu hru, kde sa prekvapenia odhaľujú až v závere.

,,Niekedy je lepšie byť mŕtvy.“

Čo sa týka postáv, deti sú veľmi zlaté a je príjemné o nich čítať. Ich otec Luis je spočiatku sympaťák a mama Rachel trochu otravná, ale v druhej polovici si role vymenia. Zaujímavá je postava starého suseda Juda, pri ktorom celý čas neviete, či je dobrý alebo zlý. Miesto v príbehu si našla aj legenda o mytologickej bytosti Wendigo.

Cyntoryn zvieratiek neobišli klasické Kingove opisy, ktoré sa niekedy môžu javiť ako príliš dlhé a zbytočné. Za najlepšiu pasáž knihy považujem minipríbeh o Zelde – dievčati, ktoré je kvôli chorobe pripútané na lôžko a terorizuje celú rodinu.

,,Niekedy sa ma dotkla rukami… vtáčími rukami a niekedy som takmer vykríkla a žiadala ju, nech to nerobí, a raz som si na rameno vyliala trochu z tej polievky, keď sa mi dotkla tváre a popálila ma, vtedy som poriadne vykríkla. Kričala som a v očiach som videla ten jej úsmev. Tesne pred koncom prestali lieky zaberať. Vtedy kričala a nik z nás si nepamätal, aká bola predtým, dokonca ani mama. Stala sa z nej odporná nenávistná a vreštiaca bytosť v zadnej spálni. Naše špinavé tajomstvo.“

Či je Cyntoryn zvieratiek najstrašidelnejší horor z Kingovej tvorby neviem posúdiť, ešte som neprečítala všetky jeho knihy. Ide o pomerne desivé dielo, ale skôr, než by vyvolávalo hrôzu, je nepríjemnou tragédiou mladej rodiny. Je to zároveň prvý horor, o ktorom sa mi snívalo a nebol to zrovna príjemný sen. 😀

Názov: Cyntoryn zvieratiek

Originálny názov: Pet Sematary

Autor: Stephen King

Preklad: Alojz Keníž

Vydavateľstvo: Ikar

Rok vydania: 2019

Počet strán: 440

Ak vás recenzia zaujala, knihu Cyntoryn zvieratiek si môžete kúpiť v Martinuse. O autorovi sa dozviete viac v článku Stephen King: 10 zaujímavostí o živote a tvorbe alebo Inšpiratívne myšlienky a rady o písaní od Stephena Kinga.

Riadim sa podľa hesla – koľko kníh prečítaš, toľkokrát si človekom. Mám rovnako rada odbornú literatúru aj beletriu. Verím, že každá kniha v sebe nesie nejaké posolstvo, a preto sa v nich rada vŕtam a čítam medzi riadkami. Zaujímajú ma aj témy tvorivého písania a self-publishingu, keďže sama píšem a publikujem vlastné príbehy.