Dorianova kliatba: Ženy s jazvami vyzerajú ako príšery

Michaela Ella Hajduková sa pri písaní knihy Dorianova kliatba inšpirovala dielom Portrét Doriana Graya, ktorého autorom je svetoznámy Oscar Wilde. Nápad je zaujímavý, text sa číta veľmi dobre a dej napreduje plynule. Autorkin štýl písania je pútavý, kapitoly sú dobre členené a prelínanie minulosti so súčasnosťou pôsobí prirodzene. Nechýba ani pár prekvapivých momentov. Samotnému príbehu v podstate nie je čo vytknúť, horšie je to s postavami.

Väčšina postáv je ako vystrihnutá z Instagramu alebo z relácie Smotánka, ktorá monitoruje život slovenských celebrít. Všetci sú príťažliví, úspešní, finančne zabezpečení a nechýba podrobný opis toho, čo majú na sebe. Celé to pôsobí hrozne umelo a je to vzdialené od reality. Nikto nie je dokonalý, ani ľudia pracujúci v módnom biznise, vrátane manažérov. Tiež môžu mať nadváhu, telá zdevastované diétami alebo anorexiou, problematickú pleť, krivé nohy či neprirodzené tváre po nevydarených plastikách. Keď to teraz píšem, uvedomujem si, koľko zaujímavých charakterov by sa v tejto knihe mohlo objaviť. Bohužiaľ, všetky vedľajšie postavy sú ,,na jedno kopyto“.

Hlavná hrdinka Annabelle, mladá a talentovaná návrhárka šperkov, je poznačená tragédiou, po ktorej jej ostali zjazvený chrbát a jazva na líci. Tej sa napokon zbaví pomocou plastickej chirurgie. To všetko je v poriadku, je pochopiteľné, že sa stráni ľudí a na začiatku trpí nedostatkom sebavedomia. Horšie je, že napriek značnej podpore jej okolia, úspechom, ktoré dosiahla a mužovi, ktorého získala, si nedokáže uvedomiť, že jej skutočná hodnota nepramení z toho, ako vyzerá. Namiesto toho, aby aspoň raz hrdo zdvihla hlavu bez ohľadu na jazvu, sa celý čas len krčí a skrýva, aby ju náhodou niekto neuvidel. Takto to vyznieva, že nezáleží na tom, či je žena talentovaná, vtipná, úspešná a dobrosrdečná, ak nespĺňa nejaké štandardy krásy, nikdy nebude dosť dobrá.

Čo mi však z celej knihy najviac vadí, sú tieto vety: ,,Nesmej sa, aj de Peyrac mal jazvu a ako bohovsky vyzeral. Vy chlapi ste jednoducho sexi aj s jazvami. To len my ženy vyzeráme ako príšery.“ Neviem, či to bolo myslené ako vtip, ale rozhodne to vtipné nie je. Je to dehonestujúce a zase sa dostávame k tomu, že vzhľad má byť pre ženu to najdôležitejšie. Ako sa po prečítaní tejto vety môže cítiť žena, ktorá má skutočne zjazvenú tvár, ale nemá financie na plastických chirurgov alebo sa rozhodla zmieriť s tým, ako vyzerá? Vždy, keď si na túto knihu spomeniem, toto ma napadne ako prvé.

Čo sa týka hlavnej mužskej postavy, je fajn, že autorka sa Doriana nesnažila vykresliť len ako pozitívneho hrdinu. Horšie je, že to nerobí tým najvhodnejším spôsobom. Dorian skáče z vrcholu až na dno a potom zase na vrchol namiesto toho, aby sa jeho charakter vyvíjal postupne. Zachová sa ako najväčší grobian a po otočení jednej stránky je z neho najväčší kajúcnik. Takto sa to zopakuje niekoľkokrát.

Taktiež si myslím, že ak sa muž vkradne bez dovolenia do obydlia nejakej ženy, aby ju potajme pozoroval, má to veľmi ďaleko od romantiky. Je to choré. Základom vzťahu je, že toho druhého rešpektujem. Patrí k tomu aj rešpekt na súkromie a osobný priestor, a taktiež rešpekt k tomu, že ak sa niekto nechce stretnúť, nebudem sa predsa snažiť dostať k nemu domov! Všeobecne nechápem, prečo je posadnutosť a prenasledovanie v mnohých knihách považovaná za takú veľkú romantiku. Aspoň ku koncu som dúfala, že ten nesympatický sviniar konečne zmizol z povrchu zemského, ale zase sa to preňho obrátilo na dobré.  

Nemyslím si, že by Michaela Ella Hajduková bola zlou spisovateľkou. Vyberá si zaujímavé námety na knihy a vie ich dobre spracovať. Páčila sa mi jej kniha Nepriznaná a na základe kníh Zákon krviNemecké dievča neplače som ju požiadala o rozhovor o nacistickom programe Lebensborn. Bohužiaľ, postavy v knihe Dorianova kliatba pokazili dojem z celého príbehu.

Riadim sa podľa hesla – koľko kníh prečítaš, toľkokrát si človekom. Mám rovnako rada odbornú literatúru aj beletriu. Verím, že každá kniha v sebe nesie nejaké posolstvo, a preto sa v nich rada vŕtam a čítam medzi riadkami. Zaujímajú ma aj témy tvorivého písania a self-publishingu, keďže sama píšem a publikujem vlastné príbehy.