Dystopia Hry o život nie je kniha o ľúbostnom trojuholníku

Skvelé nápady sa rodia aj pri sledovaní televízie. Dôkazom toho je americká autorka Suzanne Collins. Pri prepínaní kanálov o invázii v Iraku a reality šou dostala prvý impulz k napísaniu trilógie Hry o život. K tomu primiešala inšpiráciu z gladiátorských hier a z gréckeho mýtu o Théseovi a Minotaurovi, podľa ktorého museli Atény každý deviaty rok odovzdávať Kréte ľudskú obeť v podobe siedmich chlapcov a siedmich dievčat. Dystopická trilógia pozostáva z častí Hry o život, Skúška ohňom a Drozdajka. Dej sa odohráva v štáte Panem, ktorý vznikol na troskách bývalej Severnej Ameriky. Delí sa na obvody, ktorým železnou rukou vládne metropola Sídlo. Ako trest za predchádzajúcu občiansku vojnu musia v každom obvode raz do roka vyžrebovať jedného chlapca a jedno dievča. Vyvolení, ako ich nazývajú, následne bojujú na smrť pre pobavenie televíznych divákov zo Sídla. V najchudobnejšom obvode sa dobrovoľne prihlási 16-ročná Katniss Everdeen, aby pred istou smrťou uchránila svoju mladšiu sestru. ,,Šťastné Hry o život! Nech šťastie stojí vždy na vašej strane!“ Prvý diel Hry o život je rozhodne najlepší. Za ním nasleduje Skúška ohňom, ktorá je stále veľmi dobrá, ale na kvalitu prvého to nedotiahla. Veľká časť tretieho dielu Drozdajka pôsobí pomerne nudne a obráti sa to až ku koncu. Mohla by byť zaujímavejšia, keby sme udalosti sledovali aj z pohľadu iných postáv. Treba však dodať, že na mojom hodnotení sa podpísalo aj to, že som najprv videla filmy a až potom čítala knihy, čo celkom ľutujem. Prekvapenia a dejové zvraty potom nie sú také silné. Príbeh rozvíja stále aktuálne témy boja o slobodu a rovnoprávnosť. Ukazuje moc propagandy, ktorá sa dá využiť na dosiahnutie negatívnych ale aj pozitívnych cieľov. Autorka to nepreháňa so zdĺhavým vysvetľovaním technológií, čo mi najviac vadí v žánre sci-fi. Vie jednoducho načrtnúť, ako funguje svet a ako sa ľudia prispôsobili neľútostnému režimu. Od začiatku sa dá v deji veľmi ľahko orientovať a čitateľ plynulo získava informácie, na základe ktorých si vie predstaviť každodenný život. Z čoho by som určite ubrala, sú zdĺhavé opisy oblečenia, ktoré často presiahli únosnú mieru. Kniha je bohatá na množstvo zaujímavých a dobre spracovaných postáv. Hoci sa v deji objavujú dva bojové fronty – my (chudáci z obvodov) vs. oni (zhýralci zo Sídla), deliaca čiara medzi nimi je jednoznačná len na prvý pohľad. Autorka sa pekne hrá s pestrou paletou postáv a ukazuje, že ľudí nemožno striktne rozdeliť na dobrých a zlých, nepriateľov a spojencov. Hrdinovia sú realistickí a prežité situácie sa s nimi tiahnu po celý život. Autorka verne popísala depresiu Katnissinej matky a postraumatickú stresovú poruchu, ktorá sa prejavuje u víťazov Hier. Popri tom nechýba ani ľúbostný trojuholník, ktorý nie je dominantou príbehu, ale nenásilne ho dopĺňa. Bez proroctva a spasiteľov Pozitívom je aj chýbajúce proroctvo o nejakom spasiteľovi alebo spasiteľke, ktorí boli predurčení, aby zvrátili chod dejín a zachránili svet. A hoci Katniss je symbolom rebélie, nie je ňou preto, že by to bolo jej osudom alebo ju k tomu predurčovala nejaká vyššia moc. Ľudia si ju vybrali na základe toho, ako sa v krízových situáciách zachovala a o zvyšok sa postarala propaganda. Prevrat, rozpútanie občianskej vojny, či akékoľvek veľké zmeny v spoločnosti sa totiž nedejú lusknutím prstov jedného človeka, ale rozhodnutím tisícok ľudí, ktorí chcú zmenu a sú ochotní konať. Realistické je aj zobrazenie triednych rozdielov v spoločnosti, kde najviac trpia tí najchudobnejší. Nemyslím len priepastný rozdiel medzi Sídlom a obvodmi, ale aj medzi obvodmi navzájom. Aj v rámci samotného obvodu sa nájdu obyvatelia, ktorí sú na tom lepšie než iní. Samotné Hry sú v podstate centrom nespravodlivosti a akousi rituálnou obetou tých najchudobnejších. Vyvolení z chudobných obvodov majú najmenšiu šancu vyhrať kvôli nedostatku potravy, zdrojov a chýbajúcemu výcviku. Chlieb a hry Autorka zaujímavo narába so symbolikou chleba. Názov štátu Panem pochádza z latinskej frázy panem et circenses, v preklade chlieb a hry. Táto fráza odkazuje na šikovnosť vlády uchlácholiť ľudí zábavkami a odviesť pozornosť od toho, čo sa v štáte naozaj deje. To je aj úlohou každoročných Hier o život. Obyvatelia Sídla sa zabavia sledovaním toho, kto bude víťazom a víťaz získa pre svoj obvod celoročný prídel chleba a iných základných surovín. Prvá interakcia Katniss s Peetom je taktiež spojená s chlebom, ktorý jej Peeta v detstve z ľútosti hodil, aby neumrela od hladu. Tento akt jej dodal nádej, že by predsa len mohla dokázať uživiť svoju rodinu. Chlieb sa stal taktiež symbolom solidarity medzi odvodmi, keď Katniss dostala v Hrách o život sponzorský dar v podobe chleba od iného obvodu než z toho, z ktorého pochádza. Lovkyňa a pekár Párová dynamika Katniss a Peetu sa líši od väčšiny knižných párov a obaja majú vlastnosti, ktoré sa nepovažujú za typické pre ich pohlavie. Katniss bola už v mladom veku živiteľkou rodiny, má silnú vôľu, je neprístupná a podozrievavá voči cudzím ľuďom. V porovnaní s Peetom, ktorý nosí srdce na dlani, je chladná a svoje pocity sa snaží potláčať. Peeta je na rozdiel od nej empatický, citlivý, vynikajúci v komunikácii s publikom a s inými ľuďmi. Rád maľuje a pečie. Celkovo hodnotím trilógiu ako vynikajúcu. Autorke sa do pútavého celku podarilo zapracovať veľa zaujímavých tém, myšlienok a osudov. Je to jedna z kníh, ktorú si v budúcnosti plánujem znovu prečítať. Ak vás článok zaujal, knihu Hry o život si môžete kúpiť v Martinuse.