Na tému koncentračných táborov už bolo napísaných veľa kníh. Hľadanie zmyslu života je autobiografiou bývalého väzňa, v niečom sa však veľmi líši od ostatných diel. Viktor Emil Frankl sa nesnaží čitateľa zaujať podrobnými opismi brutálneho násilia, skôr sa snaží čitateľovi ukázať, ako väzni reagovali v extrémnych podmienkach, ako psychicky prežívali neľudské zaobchádzanie a zároveň vysvetliť vzorce správania, ktoré v koncentračných táboroch nadobudli.
Kniha sa delí na tri časti. Prvá s názvom Zážitky z koncentračného tábora zachytáva autorove pozorovania a spomienky na pobyt v Osvienčime a v Dachau. Franklov štýl písania je veľmi jednoduchý, pútavý a v niektorých častiach priam poetický. Opisuje, ako sa on aj ostatní väzni snažili vysporiadať so zlými podmienkami a zároveň nájsť v utrpení nejaký zmysel. Sčasti sa venuje aj dozorcom.
Druhá časť sa nazýva Logoterapia v kocke a posledná tretia časť nesie názov Prípad tragického optimizmu. Čítajú sa trochu ťažšie, pretože ide o odbornejší text. Autor predstavuje psychoterapeutickú metódu, ktorú vytvoril – logoterapiu. Približuje jej základné východiská a uvádza príklady, ako táto metóda pomohla preživším koncentračných táborov a taktiež ako môže riešiť problémy moderného človeka.
Hľadanie zmyslu života nie je knihou, ktorá by opisovala krutosti v koncentračnom tábore. Je skôr návodom, ako si zachovať ľudskú dôstojnosť aj v tých najhorších situáciách. Hovorí o tom, že v živote sa stane veľa zlých vecí, ktoré nemáme možnosť ovplyvniť. Jediné, o čom môžeme rozhodnúť, je to, ako sa k nim postavíme.
Aj keď to môže vyzerať, že pri neustálom nedostatku spánku a jedla a mentálnom strese boli väzni nútení reagovať určitým spôsobom, v konečnom dôsledku vyjde najavo, že to, čím sa človek stal, určovalo jeho vnútorné rozhodnutie a nie vplyvy koncentračného tábora. V podstate teda môžeme povedať, že dokonca aj za takých okolností sa každý človek môže rozhodnúť, kým sa stane – a to po duševnej i duchovnej stránke. Aj v koncentračnom tábore si môže zachovať svoju ľudskú dôstojnosť.
Dostojevskij raz povedal: ,,Bojím sa len jedného: nebyť hoden svojho utrpenia.“ Tieto slová mi často prichádzali na um potom, ako som sa zoznámil s mučeníkmi, ktorých správanie v tábore, ktorých utrpenia a smrť boli svedectvom, že človeku nemôžu vziať poslednú vnútornú slobodu. Dá sa povedať, že boli hodní svojho utrpenia: spôsob, akým svoje utrpenie niesli, bol odrazom ich vnútorného víťazstva. Je to táto sloboda ducha – ktorú človeku nemôžu vziať – tým, že utvára zmysluplný a cieľavedomý život.
Knižka je celkom útla, ale nachádza sa v nej množstvo podnetných myšlienok. Hoci rozpráva o hroznej časti ľudských dejín, je zároveň aj plná nádeje, pretože aj v tej najväčšej mizérii sa môžu objaviť lúče slnka. Je vysvetlením, ako nájsť zmysel vlastného utrpenia a dokonca ho využiť aj na pomoc ostatným.
Stačilo by, keby sme sa odvolávali na slušných ľudí. Je pravda, že tvoria menšinu. Navyše budú vždy len v menšine. A predsa je pre mňa veľkou výzvou pridať sa k nim. Lebo svet je na tom zle, ale bude na tom ešte horšie, keď sa tomu každý z nás nebude chcieť zo všetkých síl zabrániť.
Buďme preto ostražití – ostražití v dvojakom význame:
Od Osvienčimu vieme, čoho je človek schopný.
A od Hirošimy vieme, čo je v stávke.
Názov: Hľadanie zmyslu života
Autor: Viktor E. Frankl
Vydavateľstvo: Eastone Books
Rok vydania: 2011
Počet strán: 152
Ak vás recenzia zaujala, knihu Hľadanie zmyslu života si môžete kúpiť v Martinuse.
