Åsne Seierstad je nórska spisovateľka a reportérka, známa najmä reportážami z vojnových zón. Dva týždne po teroristických útokoch 11. septembra 2001 odišla do Afganistanu, kde strávila šesť týždňov s veliteľmi Severnej aliancie. Sledovala ofenzívu proti Talibanu a po jeho zvrhnutí sa presunula do Kábulu.
V jednom kníhkupectve stretla elegantného šedivého chlapíka menom Sultán Chán a kúpila si od neho niekoľko kníh. Keď ju pozval na večeru, aby sa zoznámila s jeho rodinou, napadlo jej, že by bolo zaujímavé napísať o nich knihu. V rodine prežila niekoľko mesiacov, počas ktorých pozorovala a zaznamenávala každodenný život jej členov. Hoci ide o reportážnu literatúru, skutočné udalosti, ktorých bola sama svedkom alebo ktoré zažili a vyrozprávali iní ľudia, opisuje beletrizovanou formou.
,,Treba dodať, že toto je príbeh jednej afganskej rodiny. Existuje milión ďalších. Tá moja nebola ničím typická. Patrila do akejsi strednej triedy, ak také čosi v Afganistane existuje. Niektorí jej členovia mali vyššie vzdelanie, väčšina bola aspoň gramotná. Mali dosť peňazí, nehladovali. Typická afganská rodina je však veľká, býva na vidieku, kde každý nový deň predstavuje boj o prežitie, a všetci sú negramotní. Nevybrala som si Chánovcov preto, aby reprezentovali všetky ostatné rodiny, ale preto, že ma inšpirovali.“
Kniha Kníhkupec z Kábulu sa stala jedným z najväčších bestsellerov v rámci nórskej literatúry všetkých čias. Bola preložená do viac ako štyridsiatich jazykov a predalo sa z nej viac než dva milióny exemplárov.
Autorka zaujme už od prvej strany. Opisuje všedné dni bežných ľudí, ktoré sú však pre moderného európskeho človeka tak vzdialené, že sa od nich nevie odtrhnúť. Väčšina afganských zvykov a tradícií vychádza z patriarchálnej spoločnosti, kde sú ženy vnímané len ako tovar a stroj na deti.
,,Bola som hostkou, no veľmi rýchlo som sa tam udomácnila. Znamenite sa o mňa starali, rodina bola veľkorysá a otvorená. Zažili sme veľa zábavných chvíľ, ale iba zopárkrát v živote som sa na niekoho hnevala tak, ako na Chánovcov a len málokedy som sa s niekým hádala tak, ako som sa hádala s nimi. Nikdy som nemala takú chuť niekomu vraziť, ako keď som žila u nich. Provokovalo ma zakaždým to isté – spôsob, akým muži zaobchádzali so ženami. Mužská nadradenosť bola do nich natoľko vštepená, že ju nikto nespochybňoval. Pri rozhovoroch mnohým prichodilo úplne samozrejmé, že ženy sú hlúpejšie ako muži, majú menší mozog a nedokážu myslieť ako muži.“
Ďalšou vecou, ktorú autorka zachytáva je spojenie každodenných situácií s historickými faktami. Rozpráva o protichodnom svete, ktorý sa chce priblížiť modernému Západu, ale zároveň sa odmieta vzdať svojich zastaraných ideálov. To sa najviac prejavuje v osobnosti Sultána Chána, ktorý je kultúrnym človekom a zanieteným milovníkom umenia, ale taktiež aj patriarchálne založeným despotom, ktorý sa riadi prastarými rodovými zvykmi.
Treba povedať, že autorka si dokázala zachovať otvorenú myseľ a objektívny pohľad, ktorým vyrozprávala osudy jednotlivých členov rodiny. Nemoralizuje, nesúdi, len jednoducho opisuje tragický príbeh jednej rodiny a zároveň zobrazuje smutný portrét afganského národa, ktorý je zmietaný vojnovými konfliktami, chudobou a nevedomosťou.
Kniha Kníhkupec z Kábulu zanechá rôzne pocity. Šokuje, prekvapí, nahnevá a prinesie aj pocit beznádeje za ženské hrdinky, ktoré nemajú veľa možností, ako uniknúť svojmu osudu.
Názov: Kníhkupec z Kábulu
Originálny názov: Bokhandleren i Kabul
Autor: Asne Seierstad
Preklad: Simona Jánošková
Vydavateľstvo: Absynt
Rok vydania: 2019
Počet strán: 264
Ak vás recenzia zaujala, knihu Kníhkupec z Kábulu si môžete zakúpiť tu.
