Píšem poviedku: 5. Ako má vyzerať kompozícia poviedky?

Tento článok je súčasťou série Ako napísať poviedku. Kompletný zoznam článkov nájdete tu.

Ešte predtým, ako začnete písať, je dobré naplánovať si, čo sa v poviedke udeje. Takýto plán je kompozíciou, teda výstavbou poviedky. Odpovedá na otázky čo, ako, kedy, kto, kde a prečo a v skratke vytvára základný obraz vášho príbehu. Kompozícia sa delí na vonkajšiu a vnútornú.

Vonkajšia kompozícia poviedky

Vonkajšia kompozícia je ohraničením tematických častí, z ktorých sa poviedka skladá. Najlepším príkladom vonkajšej kompozície je rozčlenenie textu na kapitoly, ale keďže poviedky kapitoly nemajú, musíme si vystačiť s odsekmi.

Dôvodom, prečo text poviedky členíme na odseky, je lepšia prehľadnosť, zrozumiteľnosť a zdôraznenie novej myšlienky. Nový odsek začnite vtedy, keď do poviedky vstupuje nová postava alebo nový motív. Jednoducho na konci odseku stlačte tlačidlo Enter a na novom riadku Tabulátor, čím sa vytvorí medzera na začiatku riadka.

Medzi väčšími dejovými celkami (napr. veľký časový a priestorový posun deja) je možné vynechať riadok. Pre lepšie vizuálne oddelenie môžete pridať aj tri hviezdičky (***).

Vnútorná kompozícia poviedky

Vnútorná kompozícia je rozčlenením obsahovej stránky poviedky a má niekoľko fáz:

1. Expozícia (úvod)

Úlohou úvodu je oboznámiť čitateľa s hlavnou postavou alebo  prostredím poviedky a navnadiť ho na ďalšie čítanie. Rada o ňom uvažujem ako o aperitíve pred večerou, ktorého úlohou je zvýšiť vylučovanie žalúdočných štiav a tým vyvolať chuť do jedla (v našom prípade do čítania). Úvod v poviedke by mal byť krátky, jednoduchý a svižný. Čitateľ by mal získať základný obraz o tom, o čo v poviedke pôjde.

2. Kolízia (zauzlenie)

Zauzlenie je zaujímavá, nepravdepodobná alebo netradičná situácia, ktorá naznačuje, že sa stane niečo závažné.

3. Kríza (vyvrcholenie)

Vo vyvrcholení sa všetky konflikty a problémy nakopia. Postavy sú na dne svojich síl alebo sa zdajú úplne porazené.

4. Peripetia (obrat)

Situácia sa javí ako beznádejná a neriešiteľná, keď zrazu nastane nečakaný obrat, prípadne sa už problémy začali riešiť a znovu sa zauzlili.

5. Katastrofa (záver)

V závere dochádza k vyriešeniu konfliktov a dej sa ukončí. Záver poviedky by mal všetko objasniť. Nenechávajte si žiadne ,,zadné dvierka“ a vyhnite sa otvoreným koncom. Tie sa hodia skôr do románov.

Príklad kompozície na rozprávke Červená čiapočka

1. Expozícia: Červená Čiapočka je dievčatko, ktoré chodí v červenom plášti a žije so svojou mamou. Tá ju jedného dňa vypraví za babkou, aby jej zaniesla koláče.

2. Kolízia: Babka býva ďaleko a aby sa k nej Červená Čiapočka dostala, musí prejsť cez les. V lese stretne vlka, ktorému prezradí kam ide.

3. Vyvrcholenie: Vlk využije situáciu a uteká do babkinho domčeka. Babku zožerie, oblečie si jej šaty a ľahne si do postele. Vyčkáva na Červenú Čiapočku, ktorú má taktiež v úmysle zožrať, čo sa mu aj podarí.

4. Peripetia: Zdá sa, že Červená Čiapočka a babka sú stratené, lenže náhodou sa zjaví horár, ktorý vlkovi rozreže brucho a obe zachráni. Kým vlk spí, brucho mu naplnia kameňmi a zašijú.

5. Katastrofa: Vlk sa prebudí a je veľmi smädný. Ide sa napiť k studni, ale kamene v bruchu ho prevážia, spadne do vody a utopí sa. Babka, Červená Čiapočka a horár sa radujú zo šťastného konca.

Témou ďalšieho článku budú typy rozprávačov.  

Riadim sa podľa hesla – koľko kníh prečítaš, toľkokrát si človekom. Mám rovnako rada odbornú literatúru aj beletriu. Verím, že každá kniha v sebe nesie nejaké posolstvo, a preto sa v nich rada vŕtam a čítam medzi riadkami.