Vraj najlepšie knihy vznikajú vtedy, keď majú autori odžité, o čom píšu. Platí to aj v prípade americkej spisovateľky a poetky menom Louisa May Alcott a jej najslávnejšieho diela Malé ženy. Louisa bola nezávislá a aktívna žena, presvedčená feministka, ktorá sa angažovala v rôznych reformných hnutiach proti otroctvu, za abstinenciu a volebné právo pre ženy. Na príbeh o štyroch nerozlučných sestrách našla inšpiráciu vo svojej rodine. Samu seba stvárnila v roli hlavnej hrdinky – odvážnej a dobrodružnej Jo.
Dej knihy sa odohráva v Amerike v časoch občianskej vojny, ktorá ovplyvnila aj životy štyroch sestier, pretože ich milovaný otec narukoval. O dievčatá sa zatiaľ stará ich mama s pomocou gazdinej Hannah. Láskavá Meg, nebojácna Jo, hanblivá Beth a trochu rozmaznaná Amy zažívajú zábavné aj ťažké chvíle naprieč dospievaním.
Kniha, ktorá vychováva a vzdeláva
Kniha je písaná vo forme krátkych mravoučných príbehov, ktoré zobrazujú hlavné hrdinky v rôznych situáciách. Z každej historky má vyplynúť nejaké ponaučenie, ako sa v podobnej situácii zachovať v reálnom živote. Hoci ide o román o medziľudských vzťahoch, zároveň ukrýva návod pre dievčatá, ako sa majú správať.
Malé ženy sa ihneď po vydaní dočkali veľkej popularity a v domácnostiach táto kniha slúžila aj ako príručka výchovy pre rodičov. Pri čítaní treba mať na zreteli, že bola prvýkrát publikovaná v roku 1868. Z toho dôvodu pôsobia niektoré ,,ponaučenia“ staromódne, prudérne či naivne, mnohé z nich sú však stále aktuálne.
Na svoju dobu boli Malé ženy veľmi pokrokové. Román nenápadne podsúva názor, že neexistuje jeden univerzálny spôsob, ako vychovávať deti. Prave naopak, výchovu treba prispôsobiť každému dieťaťu individuálne na základe jeho povahy tak, ako to bolo v prípade štyroch sestier. Zároveň je kniha kritikou zastaralého vzdelávacieho systému, v ktorom sa používali fyzické tresty.
Počas nasledujúcich pätnástich minút utrpelo toto hrdé a citlivé dievčatko hanbu a bolesť, na ktoré nikdy nezabudlo. Niekomu to môže pripadať ako smiešna a banálna záležitosť, ale pre ňu to bola tvrdá skúsenosť. Počas dvanástich rokov jej doterajšieho života sa k nej všetci správali láskavo a takúto ranu jej ešte nikto neuštedril. Vôbec však nemyslela na pálčivé šľahy trstenicou ani na bolesť v srdci. Omnoho viac ju trápila myšlienka: ,,Budem to musieť povedať doma a tak hrozne ich sklamem.“
Malé ženy vs. Dobré manželky
Román pozostáva z dvoch častí. Prvú tvoria Malé ženy a druhá býva niekedy označovaná ako Dobré manželky a venuje sa udalostiam o tri roky neskôr. Kniha je považovaná za feministickú literatúru, ale zrejme to platí len o prvej časti, kde je každá z dievčat nezávislá a má vlastné sny. Autorkina snaha v druhej časti dostať všetky dievčatá pod čepiec, dokonca aj Jo, vyznieva silene akoby to nebol ani jej zámer, ale skôr nátlak vydavateľa a čitateľského publika.
Ženské hrdinky sú dobre spracované, rôznorodé a zaujímavé. Je úsmevné čítať o ich každodenných radostiach a problémoch. Z mužských postáv mi takmer všetky liezli na nervy. Pán March v deji takmer nevystupuje, Laurie je otravný a detinský, John Brooke požadovačný, profesor Bhaer nudný a prudérny.
Napriek tomu Malé ženy stoja za prečítanie. Román ponúka možno trochu naivné a idealistické zobrazenie dospievania, ale napriek tomu je príjemným čítaním o štyroch bojovníčkach a ich malých každodenných víťazstvách.
Ak vás článok zaujal, knihu Malé ženy si môžete kúpiť v Martinuse.
Autorka: Louisa May Alcott
Originálny názov: Little Women
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2020
Počet strán: 576
