Svet sa rúti do záhuby. Násilie každým rokom rastie a tretia svetová vojna je na spadnutie. Bohatí bohatnú, chudobní chudobnejú a stredná trieda zaniká. Ak máte depresiu z dnešného sveta, je načase prestať sledovať krimi noviny a začítať sa do knihy Moc faktov.
Život na planéte Zem nie je taký zlý, ako si ho predstavujeme. Švédsky lekár, vedec, profesor medzinárodného zdravia a fenomén globálnych konferencií Hans Rosling napísal vynikajúcu knihu, v ktorej prináša desať dôvodov, prečo máme o svete mylné predstavy. Publikácia je plná grafov, čísel a faktov z overených zdrojov, ale napriek tomu je napísaná sympatickým a jednoduchým štýlom. Všetko vysvetľuje takpovediac ,,po lopate“. Desať základných pravidiel myslenia vo faktoch autor demonštruje na vlastných zážitkoch, vďaka čomu nadobudnete pocit, že ste na zaujímanej prednáške priateľského lektora a ani neviete, ako ubieha čas.
Hneď na začiatku sa nachádza dotazník pozostávajúci z trinástich otázok, na ktorých si môžete overiť, ako negatívne vidíte svet a ako veľmi sa mýlite. Otázky sa týkajú globálnych problémov – nárastu svetovej populácie, podielu svetovej populácie žijúcej v extrémnej chudobe, aká je úroveň vzdelania a podobne. Zistíte, že o svete viete menej, ako si myslíte, pretože ho stále vnímate cez 30 rokov staré údaje, ktoré dnes už neplatia. Krajiny vo svete už nie je možné rozdeliť na rozvinuté a rozvojové.
Na druhej strane kniha nenavádza, aby ste na svet pozerali optimisticky. Cieľom je rozhodovať sa na základe faktov. A tie hovoria jasnou rečou. Je pravda, že vo svete je veľa násilia a chudoby, ale svet vo všeobecnosti speje k lepšiemu.
Kniha je taktiež návodom, ako sa naučiť kriticky rozmýšľať a selektovať informácie v každodennom živote. Pomocou desiatich pravidiel autor vysvetľuje, prečo máme tendenciu všetko zovšeobecňovať, myslieť negatívne a skratkovito. Ponúka aj návody, ako sa tomu vyhnúť.
,,V posledný deň si zvykneme urobiť malú rozlúčkovú oslavu a tam zase občas zistím, ako si ľudia zovšeobecňujú informácie. Tentoraz v Indii prišli moje študentky načas, krásne oblečené vo farebnom sárí, ktoré si tam kúpili. Desať minút po nich dorazila partia mojich študentov, evidentne po opici, všetci v deravých džínsoch a špinavých tričkách. Jeden z najvýznamnejších profesorov forenznej medicíny v Indii sa ku mne naklonil a pošepkal mi: ,,Počul som, že u vás máte manželstvá z lásky, ale to nemôže byť pravda. Veď sa na tých mužov pozrite. Ktorá žena by sa za takého vydala, keby ju k tomu nedonútili rodičia?“
Negatívom knihy je, že občas sa autor zbytočne rozpisuje, niektoré fakty viackrát opakuje a spätne sa vracia k tým istým veciam. Nič to však nemení na tom, že ide skutočne o tú správnu knihu, ktorá zmení váš negatívny pohľad na svet a možno vás nabije optimizmom viac ako motivačná literatúra. Pokojne ju odporúčam každému, kto je zahltený paranojou a negativizmom. Svet sa stáva lepším a nemusíte naň kvôli tomu hľadieť cez ružové okuliare. Stačí, ak sa naň pozriete cez fakty.
,,Zachraňovanie chudobných detí len spôsobuje rast populácie,“ znie logicky, ale pravdou je presný opak. Rast populácie spôsobuje práve odďaľovanie ich úniku pred extrémnou chudobou. Každá generácia vyrastajúca v extrémnej chudobe splodí ešte početnejšiu nasledujúcu generáciu. Jediná úspešná metóda na zastavenie populačného rastu je odstrániť extrémnu chudobu a umožniť ľuďom lepšie žiť, čo zahŕňa vzdelanie a antikoncepciu. Rodičia po celom svete sa sami rozhodnú, že budú mať menej detí. K tejto transformácii došlo na celom svete, ale nikdy sa tak nestalo bez zníženia detskej úmrtnosti.
V prvom roku nezávislosti Bangladéša, v roku 1972, mali bangladéšske ženy priemerne sedem detí a stredná dĺžka života bola na úrovni 52 rokov. Dnes majú bangladéšske ženy priemerne dve deti a pri novorodencovi sa dá predpokladať, že sa dožije 73 rokov. O štyri dekády neskôr sa už v Bangladéši nežije zúfalo, ale celkom slušne. Dostal sa z úrovne 1 na úroveň 2. Je to zázrak a došlo k nemu vďaka pozoruhodnému pokroku v oblasti zdravia a prežitia detí. Miera prežitia detí je dnes na úrovni 97 % v porovnaní s menej ako 80 % v roku, keď Bangladéš získal nezávislosť. Keďže dnes rodičia čakajú, že prežijú všetky ich deti, hlavný dôvod existencie veľkých rodín zanikol.
V Egypte roku 1960 zomieralo 30 % všetkých detí pred dovŕšením 5. roku života. Delta Nílu bola pre deti strašným miestom, hrozili im tam rôzne nebezpečné choroby a podvýživa. Potom sa stal zázrak. Egypťania postavili Asuánsku priehradu, zaviedli elektrinu do domácností, zlepšilo sa vzdelávanie, vybudovala sa základná zdravotná starostlivosť, vyhubili maláriu a začali upravovať pitnú vodu. Dnes je v Egypte detská úmrtnosť na úrovni 2,3%, teda nižšia ako v roku 1960 vo Francúzsku alebo Spojenom kráľovstve.
Názov: Moc faktov
Originálny názov: Factfulness
Autor: Hans Rosling, Ola Rosling, Anna Rosling Rönnlund
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2019
Počet strán: 336
Ak vás recenzia zaujala, knihu Moc faktov si môžete kúpiť v Martinuse.
