Podľa slovníka slovenského jazyka môžeme za ,,modrofúza“ označiť zarytého nepriateľa ženského pohlavia, či dokonca ženožrúta. Odkiaľ sa tento výraz vzal?
Modrofúz je postava z francúzskeho folklóru o sériovom vrahovi a jeho obeti, ktorá sa snaží utiecť. Ide o hororovú rozprávku, ktorá má viacero logických dier a na Slovensku nie je veľmi známa. Odkazy na Modrofúza sa však dajú nájsť naprieč celým kultúrnym spektrom – v hudbe, filme, divadle a samozrejme v literatúre.
Príbeh o Modrofúzovi sa vyskytuje v rôznych verziách. Prvýkrát bol spísaný v roku 1697 Francúzom Charlesom Perraultom.
Kde bolo, tam bolo…
Žil raz jeden bohatý a mocný muž, ktorého prezývali Modrofúz, pretože mal hroznú modrú bradu. To však nebola jediná vec, ktorá bola na ňom zvláštna. Niekoľkokrát sa oženil s nádhernými ženami, ale všetky jedna za druhou záhadne zomreli. Jedného dňa padli Modrofúzovi do oka dcéry jeho suseda a rozhodol sa, že si jednu z nich zoberie za ženu. Usporiadal veľkolepú oslavu a na všetkých urobil dojem. Dokázal byť veľmi šarmantný, až sa najmladšej sestre napokon zazdalo, že jeho brada predsa nie je až taká modrá a rozhodla sa za neho vydať. Odišla žiť do Modrofúzovho honosného paláca ďaleko od svojej rodiny.
Po nejakom čase po sobáši jej Modrofúz oznámil, že musí odísť a dal jej kľúče od každej komnaty v zámku s podmienkou, že nemôže vojsť len do jednej z nich – do tej, ktorá sa nachádza v podzemí. Keď Modrofúz odišiel, jeho manželka do zámku pozvala súrodencov a priateľov. Všetky komnaty boli plné bohatstva a luxusu, hostia sa zabávali, ale manželka stále myslela na zakázanú komnatu. Nakoniec ju zvedavosť premohla, opustila svojich hostí a vydala sa do podzemia.
Keď otvorila zakázanú komnatu, naskytol sa jej hrôzostrašný pohľad. Všade bola krv a na hákoch viseli predchádzajúce Modrofúzove manželky. Kľúč jej vypadol z rúk na podlahu a zašpinil sa od krvi. Utiekla, snažila sa očistiť kľúč, lenže ten bol magický a krv sa z neho nedala odstrániť.
Modrofúz sa neočakávane vrátil domov a našiel krvavý kľúč. V zúrivosti sa rozhodol, že manželku zabije, ale tá ho uprosila, aby jej dal čas na poslednú modlitbu. Keď sa Modrofúz chystal ženu zabiť, objavila sa sestra s ostatnými súrodencami. Modrofúza premohli a usmrtili. Mladá vdova zdedila zámok a mŕtve manželky nechala pochovať. Majetok rozdelila medzi seba a súrodencov a nakoniec sa sama šťastne vydala.
Kto bol skutočným Modrofúzom?
Niektoré zdroje uvádzajú, že inšpiráciou na legendu o Modrofúzovi bol údajný sériový vrah, ktorý žil v 15. storočí. Bretónsky šľachtic a rytier Gilles de Rais bojoval po boku Jany z Arku a bol jej oficiálnym ochrancom. Neskôr bol obvinený zo znásilnenia a zabitia stoviek detí, za čo bol odsúdený na smrť obesením.
Ďalším možným adeptom bol stredoveký bretónsky kráľ Conomor Prekliaty. Jeho žena Tryphine mala byť varovaná duchmi prechádzajúcich manželiek, ktoré zavraždil, keď otehotneli. Keďže Tryphine čakala dieťa, rozhodla sa ujsť. Conomor ju prichytil a zoťal jej hlavu. Zázračne ju však oživil svätý Gildas. Priviedol ju späť ku kráľovi a vtedy sa múry hradu zrútili na vraha a zabili ho. Tryphine sa napokon narodil syn Tremeur a stal sa z neho taktiež svätec.
Ponaučenie z príbehu
Ako väčšina ľudových príbehov aj ten o Modrofúzovi sa snaží odovzdať nejaké ponaučenie alebo skrytý návod, ako sa správať v určitých situáciách. Podľa niektorých má byť pointou ponaučenie z fatálnych efektov ženskej zvedavosti, ako je to aj v prípade Pandorinej skrinky, kedy Pandora vypustila do sveta zlo, choroby a trápenia, alebo biblickej Evy, ktorá jedla jablko zo zakázaného stromu, čo viedlo k vyhnanstvu z raja. Príbeh o Modrofúzovi je teda možné chápať ako bájku, ktorá hlása poslušnosť manželiek voči manželom.
Na druhej strane americká akademička a folkloristka Maria Tatar chápe rozprávku ako povzbudenie žien, aby slepo nenasledovali pravidlá patriarchálnej spoločnosti. Dáva ju do kontrastu s Kráskou a Zvieraťom. Tá je v prenesenom význame povzbudením pre ženy, aby sa nebáli vstupovať do vzťahu so starším mužom, ktorý sa im môže na prvý pohľad zdať škaredý až obludný, podobne ako Kráska spočiatku vnímala Zviera.
Symbolika kľúča
Za dôležitý symbol v príbehu je považovaný zakrvavený kľúč, ktorý sa nedá očistiť. Podľa niektorých môže byť symbolom vedomia. Modrofúzova manželka sa môže rozhodnúť, či nechá dvere zatvorené alebo sa ich rozhodne otvoriť a zistiť pravdu, aj keď nemusí byť príjemná. Kľúč môže byť taktiež symbolom mužského pohlavného orgánu, krv značí poškodenie panenskej blany pri prvom sexe a má reprezentovať ženinu neuváženosť. Ďalší uhol pohľadu tvrdí, že Modrofúz kľúčom prezentuje svoju nadradenosť nad svojou ženou. On vie niečo, čo ona nie. Krv na kľúči znamená, že aj ona už nadobudla vedomosť. Tým pádom sa rozdiel medzi nimi odstránil, sú si rovní a preto ju chce zabiť.
Modrofúz v nás
Autorka Clarissa Pinkola Estés vo svojej knihe Ženy, ktoré behali s vlkmi vidí v Modrofúzovi predátora a manipulátora. Zameral sa na najmladšiu sestru, pretože bola dostatočne mladá a naivná, aby uverila jeho pretvárke. Zároveň dodáva, že hoci Modrofúza môžeme stretnúť v reálnom živote, v prenesenom význame ho môžeme vnímať aj ako deštruktívnu časť vlastnej mysle, ktorá bráni rozvoju a využitiu kreatívneho potenciálu.
Predátor teda môže prísť v rôznych formách, ale nech má akúkoľvek podobu, vždy je to zabijak či už v doslovnom alebo v prenesenom zmysle ako zabijak sebavedomia, potenciálu, slobody či kreativity. Často jeho modrú bradu vidíme, znepokojuje nás, ale snažíme sa ju z rôznych dôvodov prehliadať či zľahčovať, dokým jedného dňa nenaberieme odvahu otvoriť zakázanú komnatu a pozrieť sa pravde do očí.
Zdroje: The VERY Messed Up Origins of Bluebeard, en.wikipedia.org, Clarissa Pinkola Estés: Women who Run with the Wolves
Zdroj obrázkov: villains.fandom.com
