Kniha Mŕtve body je ako ponuré Prci, prci, prcičky s nádychom krimi

Spoločenský román Mŕtve body je prvá kniha maďarského prekladateľa, redaktora a spisovateľa Benedeka Tottha. Doposiaľ zožala pozitívne kritiky a dokonca za ňu získal aj ocenenie Margó. Často ju prirovnávajú k dielu Trainspotting od Irvina Welsha z prostredia škótskych narkomanov hľadajúcich zmysel života. Kniha Mŕtve Body vyšla v edícii Pevný bod od vydavateľstva Zelený kocúr, ktorá je zameraná na výber z hodnotnej európskej prózy. 

Dej sa točí okolo partie mladých ľudí, o ktorých sa rodičia príliš nezaujímajú, takže sa správajú ako odtrhnutí z reťaze. Je len otázkou času, kedy sa ich neviazaný spôsob života plný násilia, sexu a drog zmení na tragédiu. Príbeh sa začína počas rýchlej jazdy autom, ktoré jeden z mladíkov zobral svojmu otcovi. Za volantom sa správa nezodpovedne a dezorientovane, ani sám netuší, kam vlastne ide. Bezhlavo sa rúti dopredu a nemyslí pritom na dôsledky. Prvá kapitola je v podstate metaforou na chaotické životy hlavných postáv.

Autorov spôsob písania je svieži a živý, ale aj šokujúci, vulgárny a drsný. Ak máte radi čierny humor, tiež si prídete na svoje. Na začiatku je toľko nadávok, až vám to lezie na nervy, ale potom sa to ustáli na znesiteľnú úroveň alebo si na to len jednoducho zvyknete. Autor je veľmi priamy, nedáva si servítku pred ústa a s nikým sa nemazná v rukavičkách. Kniha nie je určená pre citlivé povahy, nájdete v nej naozaj všeličo – zvieracie porno, dostrieľanú mačku, šikanu, znásilnenie…

,,Pozriem sa na hodinky a zazvoním. Ak sa babči neminuli pilule na spánok, možno to začuje. Počkám minútu a ešte raz sa opriem o zvonček. Ešte stále ho tlačím, keď zakráka ženský hlas, že Kto je? Nedám jej šancu, aby sa rozhorčila, len poviem, že jej manžel bol pedofilný buzerant, na čo ona, že Čože? a že Kto je tam? a ja revem, že jej manžel trtkal deti do zadku. Musím kričať, je hluchá ako peň, ale keď zakričím tretíkrát z plného hrdla, že jej muž bol perverzné prasa a znásilňoval malých chlapcov, stíchne. Bol to špinavý perverzný debil. Hrobové ticho. Pochopili ste? revem. Žiadna odpoveď, len tiché klapnutie. Potom sa niekto znova ozve: Si to ty, Balážko?

Najväčším kladom aj záporom celej knihy sú postavy. Pozitívne je, že sú dobre spracované a uveriteľné. Chápete, že sú sčasti produktom svojho prostredia, rozumiete ich názorom aj motívom konania. Príbeh sledujete z pohľadu jedného z mladíkov, ktorý sa nezdá byť až taký skazený. Je to antihrdina a vzťah čitateľa k nemu je ako na hojdačke. Aj ho poľutujete, ale vzápätí urobí niečo, čím sa vám sprotiví. Za negatívum považujem, že všetky postavy pôsobia nesympaticky. A keď si žiadnu z nich nedokážete obľúbiť, potom sa ani príliš neobávate, čo sa s ňou stane, či prežije alebo umrie.

Ak sa na knihu pozeráte intelektuálne, môžete ju nazvať kontroverznou sondou do temného sveta dospievajúcich chlapcov a dievčat. Ak to však chcete vyjadriť jednoducho, kniha Mŕtve body je ako ponuré Prci, prci, prcičky s nádychom krimi.

Originálny názov: Holtverseny

Autor: Benedek Totth

Vydavateľstvo: Zelený kocúr

Rok vydania: 2018

Počet strán: 244

Ak vás recenzia zaujala knihu Mŕtve body si môžete kúpiť tu.

Riadim sa podľa hesla – koľko kníh prečítaš, toľkokrát si človekom. Mám rovnako rada odbornú literatúru aj beletriu. Verím, že každá kniha v sebe nesie nejaké posolstvo, a preto sa v nich rada vŕtam a čítam medzi riadkami.