Píšem horor: 2. Stručná história hororovej literatúry

Tento článok je súčasťou série Píšem horor.

Hororové prvky sa objavovali už v dávnej minulosti vo folklóre a náboženských tradíciách rôznych kultúr. Často súviseli so smrťou, posmrtným životom, zlom či démonickými bytosťami. V starých príbehoch a legendách vystupovali nadprirodzené postavy so zlými úmyslami ako čarodejnice, upíri, vlkolaci, démoni alebo duchovia.

Strašidelné príbehy boli obľúbené aj v antickom umení Grékov a Rimanov, kde sa dočítame o dušiach, ktoré sa vracali z podsvetia alebo o strašidelných domoch v Aténach. Inšpiráciu v antike nachádzali aj neskorší európski spisovatelia, napríklad doktora Frankensteina môžeme vidieť v gréckom hrdinovi a bohovi lekárstva Asclepiusovi, ktorý dokázal priviesť mŕtvych späť k životu.

Príbehy s prvkami hororu boli populárne aj v stredoveku. Vo Francúzsku sa veľkej obľube tešili vlkolaci. Známy francúzsky vlkolak z epickej básne Bisclavret od poetky Marie de France bol bretónskym barónom, ktorého do stálej vlčej podoby uväznila jeho prefíkaná žena. Po premene mu ukryla šaty, aby sa nemohol zmeniť späť na človeka. Podobný dej má aj ďalšia bretónska legenda o rytierovi menom Melion, ktorý sa kvôli svojej láske zmenil na vlka. Jeho milovaná ho zradila a rytier bol donútený ostať v zvieracej podobe, dokým ho nezachránil kráľ Artuš.

Množstvo hororových príbehov zo stredoveku a novoveku bolo inšpirovaných legendami o krutostiach a zverstvách niektorých panovníkov a šľachticov. Valašský vojvoda Vlad III. sa stal predlohou pre postavu upíra Drakulu, ktorého vojnové zločiny boli publikované v nemeckých pamfletoch ako súčasť propagandy. Predstavy o upíroch umocnila aj Alžbeta Báthoryová, ktorá sa podľa legiend mala kúpať v krvi mladých panien. Temná rozprávka o Modrofúzovi mohla byť inšpirovaná životom francúzskeho baróna Gilles de Rais, ktorému sa pripisuje približne 140 vrážd a znásilnení malých detí.

V 18. storočí sa v Anglicku začal rozvíjať romantizmus a hororová gotika. Vychádzala z dedičstva neskorého stredoveku a prvým prelomovým dielom sa stal Otrantský zámok z pera Horaca Walpola. Táto temná stredoveká romanca sa dočkala okamžitej popularity a na novú vlnu naskočili ďalší autori. Netrvalo dlho a začali pribúdať diela ako Mních od Matthewa Lewisa, Vathek od Williama Beckforda alebo Talian od spisovateľky Ann Radcliff.

Najväčší rozkvet zažila hororová gotika v 19. storočí a zmenila sa na to, čo v súčasnosti nazývame hororovou literatúrou. Na vrchol rebríčkov popularity sa dostali diela, ktoré sa čítajú dodnes – ponuré rozprávky bratov Grimmovcov, Frankenstein od Mary Shelley, Pútnik Melmoth od Charlesa Maturina, Legenda o Ospalej Diere od Washingtona Irvinga, Zvonár u Matky Božej od Victora Huga, Portrét Doriana Greya od Oscara Wilda, práce Edgara Allana Poa a samozrejme nesmieme zabudnúť na nesmrteľného Drakulu od Brama Stockera.

Rozvoj tlačených periodík v 20. storočí prospel aj hororovému žánru. Hororové poviedky a novely vychádzali na pokračovanie v rôznych časopisoch. Mnohým spisovateľom vydláždili cestu ku knižnej publikácii, ako to bolo aj v prípade Fantóma opery od Gastona Lerouxa. Neskôr začali vychádzať špecializované časopisy, ktoré sa sústredili len na publikovanie fantasy, sci-fi  a hororových poviedok. Známymi sa stali americké magazíny Weird Tales alebo Unknown Worlds, ktoré slúžili pre začínajúcich spisovateľov ako odrazové mostíky. Do popredia vystúpili autori ako H. P. Lovecraft, ktorý rozvinul subžáner kozmického hororu a M. R. James, ktorý sa špecializoval najmä na ,,duchárske“ príbehy.

Populárnymi postavami sa stali sérioví vrahovia, z ktorých najznámejší bol Jack Rozparovač.  V roku 1959 bolo vydané kultové Psycho od Roberta Blocha, inšpirované skutkami vraha Eda Geina. V roku 1981 vyšla kniha Červený drak, ktorá predstavila postavu kanibala Dr. Hannibala Lectera. O 7 rokov neskôr sa vrátil v románe Mlčanie jahniat.

Objavil sa aj fenomén zombie v podobe, v akej ho poznáme dnes, a to v dielach The Outsider od H. P. Lovecrafta a I Am Legend od Richarda Mathesona. Na konci 20. storočia prichádza na scénu v súčasnosti najznámejší spisovateľ hororového žánru Stephen King so svojou prvotinou Carrie.

V súčasnosti sa horor prelína s rôznymi žánrami od romantickej beletrie a young adult literatúry až po tzv. detský horor, ktorého predstaviteľom je napríklad Coraline od Neila Gaimana. Horory má v knižniciach viac ľudí, než by ste si mysleli, lebo vydavatelia ich radi predávajú s označením triler alebo psychotriler.

Zdroj: Wikipedia

Riadim sa podľa hesla – koľko kníh prečítaš, toľkokrát si človekom. Mám rovnako rada odbornú literatúru aj beletriu. Verím, že každá kniha v sebe nesie nejaké posolstvo, a preto sa v nich rada vŕtam a čítam medzi riadkami. Zaujímajú ma aj témy tvorivého písania a self-publishingu, keďže sama píšem a publikujem vlastné príbehy. Viac sa dozviete na www.radkahorniakova.sk