Tento článok je súčasťou série Píšem poviedku. Kompletný zoznam článkov nájdete tu.
Prvý dojem na druhýkrát nespravíte a to isté platí aj o úvode poviedky. Ak si čitateľa nezískate hneď na začiatku, veľmi ťažko ho budete presviedčať, že má zmysel v čítaní pokračovať. Ako sa vyhnúť nudnému úvodu?
Rovno do vody
Vyhnite sa podrobným opisom hlavnej postavy alebo miesta, kde sa práve nachádza. Taktiež sa nemeňte na rosničku a nepíšte o počasí. Môžete začať hneď zhurta a hoďte čitateľa rovno do vody. Najlepší spôsob je naznačiť, že sa už niečo stalo, ale neprezraďte príliš veľa. Iba pošteklite jeho zvedavosť a prinúťte ho, aby čítal ďalej.
Momentálny výplod mojej fantázie:
Nikdy som nechcel druhým ublížiť, ale ten mrzačený démon vo mne sa náhle odtrhol z reťazí. Teraz tu stojím a hľadím na svoje zakrvavené ruky. Chvíľu načúvam piskľavým vzlykom, poobzerám sa okolo seba a až potom si uvedomím, že vychádzajú z mojich vlastných úst.
Začnite priamou rečou
Poviedku môžete začať aj priamou rečou. Samozrejme, nie nudným rozhovorom dvoch susediek o tom, čo budú dnes variť.
Úvod z poviedky Anička Dušička zo zborníka Fantázia 2017:
,,Keď Boh zvrhol padlých anjelov z neba, niektorí z nich dopadli do vody,“ zazneli mi v ušiach babkine slová. V rukách som držala zväzky papierov, na ktoré zaznamenala takmer zabudnuté rozprávky a povesti. Celý život ich vášnivo zbierala a uchovávala ako najvzácnejší poklad. Každú z nich poznala naspamäť a možno aj preto, keď jej starecká demencia zatemnila myseľ, uverila, že mnohé z tajomných bytostí sú skutočné.
Pýtajte sa
Pozornosť čitateľa si môžete získať aj tým, že mu na úvod položíte otázku.
Úvod z novely Princezná a psychopat:
Ak muž týra ženu, koho je to vina? Túto otázku som si kládla pomerne často a presúvala vinu na každého člena našej rodiny. Občas som všetky hriechy vzala na svoje plecia a potom som pod posteľou hrýzla plyšové medvede a zadúšala sa vlastným plačom. Výkriky bolesti mi vliezali do tela ako jedovaté hady, obkrúcali sa okolo pľúc, srdca a žalúdka. Dlane som pevne pritláčala k ústam, ale stres si zakaždým vybral svoju daň. Pamätám si, ako často som až do rána ležala medzi studenými, zapáchajúcimi zvratkami.
Šokujte už na začiatku
Ak chcete písať o kontroverznej alebo nezvyčajnej téme, nebojte sa na ňu upozorniť hneď na začiatku.
Úvod z poviedky Hadie plemeno:
Mám rád deti. Bohužiaľ, nie tým správnym spôsobom. Vzrušovalo ma potajme ich sledovať, hoci priblížiť som sa neodvážil. Minulosť ma poučila. Zase by si ma odchytili nahnevaní otcovia alebo by mi na dvere vyklopávali fízli. Schytal som už toľko bitiek, ale ani jedna ma neodradila. Práve naopak, túžba po uspokojení mojich chúťok len rástla. Práve ona ma motivovala k väčšej obozretnosti a opatrnosti. Kríky, staré ploty či odpadkové kontajnery sa stali skrýšami, kde som sa potajme ukájal. Pri mojom zdravotnom stave a každodenných bolestiach bol doslova zázrak, že som dokázal v tichosti striehnuť aj niekoľko hodín. Lenže ak je človek naozaj odhodlaný, zdolá všetky prekážky. Veď ako som raz čítal na jednom reklamnom plagáte – keď niečo skutočne chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.
Dôležitá rada na záver
Poviedka je krátky literárny útvar, preto aj úvod v poviedke musí byť krátky. Pár viet alebo jeden odstavec vám musí stačiť.
V ďalšom článku vysvetlím, prečo je dôležité písať jednoducho.
