Známa rozprávka je súčasťou ľudovej slovesnosti viacerých národov a jej motív bol predmetom mnohých odlišných verzií. Ak si teda myslíte, že o Červenej Čiapočke viete všetko, nechajte sa prekvapiť zaujímavosťami. Prečítajte si, ako sa tento príbeh v priebehu svojej existencie vyvíjal a ako ho možno interpretovať.
Podobnosť a prvé variácie Červenej Čiapočky
Červená Čiapočka sa najskôr objavila vo francúzskej ľudovej tvorbe v 10. storočí. Čoskoro sa jej príbeh rozšíril aj na územie Talianska či Nemecka. Zďaleka nie je len výsadou európskych krajín. Podobá sa iným rozprávkam z oblasti Východnej Ázie, Blízkeho Východu aj Severnej Afriky. Motív vyslobodenia prehltnutej osoby z brucha beštie nachádzame aj v biblickom príbehu Jonáša a veľryby, v legende o sv. Margaréte z Antiochie a drakovi či v gréckom mýte o titanovi Kronosovi a jeho deťoch.
V prvých verziách bol namiesto vlka zlou postavou často ľudožrút alebo vlkolak. Viera v ich existenciu bola počas stredoveku veľmi rozšírená. Niekedy vlk presvedčí Čiapočku, aby sa najedla nevediac, že je mäso svojej starej mamy. Inokedy ju požiada, aby sa vyzliekla a nasledovala ho do postele. V iných verziách sa hrdinke podarí pred vlkom utiecť s použitím vlastnej šikovnosti alebo za pomoci práčok. Vlk sa počas jej prenasledovania utopí v rieke.
Charles Perrault a bratia Grimmovci
Prvé tlačené vydanie Červenej Čiapočky máme vďaka francúzskemu rozprávkarovi Charlesovi Perraultovi (1628-1703), ktorý rozprávku zahrnul do svojej zbierky Rozprávky pani husi. Inšpiráciu našiel vo francúzskom folklóre a pridal k nej detail červeného plášťa/čiapky. V jeho poňatí Červená Čiapočka nie je dievčatkom, ale dobre vychovanou mladou ženou a v lese sa namiesto poľovníka nachádzajú drevorubači. Zlý vlk najprv požiada Čiapočku, aby mu spravila spoločnosť v posteli a potom ju zožerie, čím sa rozprávka končí.
Nasleduje Perraultovo poučenie, aby zdvorilé a poslušné deti nepočúvali cudzích ľudí, ktorí môžu na prvý pohľad pôsobiť milo a ochotne, ale v skutočnosti sú to prezlečení „vlci“ a snažia sa mladícku naivitu využiť len vo vlastný prospech. Podobné poučenie si našlo odozvu na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., pre ktorého Perrault písal.
V 19. storočí sa nemecká verzia Červenej Čiapočky vychádzajúca z Perraultovej tvorby dostala k bratom Jacobovi (1785-1863) a Wilhelmovi (1786-1859) Grimmovcom. Zmenili však jej záver, kde Čiapočku aj starú mamu zachráni pred vlkom poľovník, ktorý chce získať jeho kožu. Pridali tiež vlastné poučenie, aby deti počúvali svojich rodičov, rovnako ako mala Čiapočka počúvnuť svoju mamu, keď jej kázala neschádzať v lese z chodníka.
Význam a možné interpretácie rozprávky
Príbeh kladie dôraz na rozdiel medzi bezpečnou dedinou a nebezpečenstvami číhajúcimi v temnom a rozľahlom lese. Zároveň zdôrazňuje riziko konverzácie s cudzími ľuďmi. Nájdu sa folkloristi prepájajúci Červenú Čiapočku s cyklami prírody, kedy je žiarivé slnko prehltnuté tmavou nocou a jar uniká pred zimou. Iní v nej vidia rituál dospievania, kedy Čiapočka odchádza z domu ako dievča, v priebehu rozprávky sa vyvíja a nakoniec sa mení na ženu vystupujúcu z brucha vlka.
Tento moment býva občas interpretovaný aj ako znovuzrodenie, kedy sa naivné dievča mení v novú osobu. A zatiaľ čo niektorí odborníci považujú Červenú Čiapočku za obeť zvádzania, iní vyzdvihujú jej odvahu a schopnosť postaviť sa svojmu protivníkovi.
Zdroj: .wikipedia.org
