Ahojte! Volám sa Radka Horniaková a okrem písania článkov pre Knižné Červy sa venujem aj tvorivému písaniu, najmä poviedkam v žánroch fantasy a horor. Nižšie uvádzam zoznam poviedok spolu s odkazmi, kde si ich môžete prečítať. Poteší ma aj spätná väzba, ktorú mi môžete poslať na r.horniakova@gmail.com.

Hadie plemeno

,,Rád som potajomky sledoval ľudí. Dávalo mi to pocit, že mám akúsi moc nad ich životmi.

Malý Miško sa rád hrá na rytiera. Vo svojich predstavách odvážne stína hlavy netvorom, hlavne hadom, z ktorých má panický strach. Netuší, že aj v skutočnom svete naňho číha nebezpečný predátor.

Hadie plemeno je fantasy poviedka vyrozprávaná z pohľadu devianta Tibora, ktorý sa nezastaví pred ničím, aby dosiahol svoj cieľ. Je príbehom o detskej odvahe, temných túžbach a odvekom zápase bájnych bytostí.

Hadie plemeno si môžete zakúpiť napríklad v Martinuse. Ukážku prvých troch strán si môžete stiahnuť v PDF súbore.

,,Ak si dobre pamätám, chcel by si psíka. Ja mám doma malé šteniatko. Ak chceš, môžeme sa naň spoločne pozrieť. Kedy si videl, aké je zlaté! Biele a huňaté, takmer ako plyšové,“ rozprával zaliečavo a široko sa na chlapca usmieval. Miškovi prebehli po chrbte zimomriavky a v mysli mu zablikala kontrolka. Toto je presne situácia, pred ktorou ho stokrát doma aj v škole varovali. Podozrivý cudzinec, ktorý mu bude ponúkať sladkosti alebo nejaké prekvapenie a zároveň ho presviedčať, aby s ním niekam odišiel.

Psia podoba

,,Koža patrí tomu, kto sa v nej narodil.”

Psia podoba je hororová poviedka o krásnej Adele, smradľavom čudákovi Marcelovi a o veľmi oddanom, ale zvláštnom zvierati, ktoré sa občas nevie spratať do kože.

Poviedka bola zaslaná do súťaže Martinus Cena Fantázie 2019. Dostala sa do finálovej päťky Ceny Bibliotéky a vyšla v zborníku Fantázia 2019. Ukážku prvých troch strán mojej poviedky si môžete stiahnuť v PDF súbore.

Nedokázala sa ubrániť akejsi podvedomej úzkosti. Nebol to neznámy pocit, občas ju gniavil, keď sa sama prechádzala po okolí a niekedy ju pochytil, keď sa z okna pozrela na kukuričné pole. Pri rohu nočného stolíka uvidela starú loptičku a rozhodla sa, že skúsi odviesť jeho pozornosť inam.

,,Ozlo, chytaj!“ zakričala a hodila mu loptu. Tá sa niekoľkokrát odrazila od podlahy, kým sa začala gúľať smerom k psovi, až prešla popri ňom a zastala pri rebrine, na ktorej občas cvičila. Celý čas mal pohľad zafixovaný na Adele a lopte nevenoval absolútne žiadnu pozornosť. Okamžite zhrabla z postele nočnú košeľu a zavrela sa v kúpeľni.

Anička Dušička

,,Keď Boh zvrhol padlých anjelov z neba, niektorí z nich dopadli do vody.“

Anička Dušička je fantasy poviedka s rozprávkovým nádychom o žene, ktorá sa vracia do starého domu po zosnulej babičke. Odľahlá dedinka by bola ideálnym miestom na víkendový relax nebyť blízkych jazier, v ktorých našlo smrť už príliš veľa ľudí.

Poviedka bola prihlásená do súťaže Martinus Cena Fantázie a vyšla v zborníku Fantázia 2017. Ukážku prvých troch strán mojej poviedky si môžete stiahnuť v PDF súbore.

,,Čo to robíš?“ spýtala som sa zvedavo a ukázala na štetce a farby po jeho boku.

,,Maľujem hrnčeky,“ odvetil veselo a z plátennej tašky cez plece jeden vytiahol. Bol biely s červenými ornamentmi, malým uškom a poklopom.

,,Ten je nádherný,“ pochválila som ho, ,takže teba baví ľudová keramika. To je veľmi pekná záľuba. Akými farbami ich maľuješ?“

,,Čarovnými. Tie nezmyje ani voda,“ vyhlásil so smiechom. Hľadela som do jeho peknej tváre a cítila som, ako ma zalieva rumenec. V zelených očiach sa zablyslo.

,,Tento je pre teba, Anička, dušička.“

Vadí nevadí

,,Ľudia vraveli, že je ňou posadnutý, ale podľa Silvie len závideli.”

Vadí nevadí je hororová mikropoviedka, ktorá je zavŕšením série článkov Píšem poviedku. Hlavná hrdinka Silvia je čerstvo zamilovaná a ako to už býva, kvôli ružovým okuliarom nevidí, s akým človekom sa vlastne stretáva. Poviedku si ju môžete prečítať na Knižných Červoch.

„Naplnil ju desivý pocit, že v temnote sa skrýva niekto ďalší a potichu ju sleduje. Takmer cítila, ako k nej naťahuje ruky. Už len centimeter a dotkne sa jej. Rýchlo sa otočila chrbtom k poklopu, sadla si čo najvyššie a rukami sa zaprela do schodov pripravená kopať a brániť sa za každú cenu. Potom si predstavila, ako ju monštrum chytí za nohy a siahne so sebou dolu. Okamžite si pritlačila kolená k hrudi a pevne ich objala. Viečka mala pevne stisnuté, aj keď nemala šancu niečo uvidieť. Kývala sa zo strany na stranu a nasávala do pľúc zatuchnutý vzduch.“

Konečná zastávka

,,Pravda vždy vypláva na povrch.”

Konečná zastávka je mikropoviedka o pracovníčke infolinky, ktorú na večernej zmene čaká nepríjemné prekvapenie. Poviedka bola prihlásená do súťaže Ohnivé pero, kde si ju môžete prečítať.

,,Na košeli sa mu začali objavovať krvavé škvrny. Oči sa mu prepadli a zmenili na čierne diery. Ruka jej podvedome vyletela k bruchu a začala ho šialene masírovať. Bolesť už necítila, len tekutinu, ktorá sa jej prelievala cez prsty. Pozrela na blúzku a uvidela, že ju má celú krvavú.“