Píšem poviedku: 6. Aký typ rozprávača je najvhodnejší?

Tento článok je súčasťou série Ako napísať poviedku. Kompletný zoznam článkov nájdete tu.

Rozprávač je osoba, ktorá ,,rozpráva“ príbeh, v tomto prípade poviedku. Najčastejšie sa uvádzajú tri typy rozprávačov – autorský, personálny a priamy.

Autorský rozprávač

Nazýva sa aj vševediaci alebo božský. Vie všetko a záleží len na ňom, koľko toho prezradí. Príbeh rozpráva z pozície pozorovateľa. Je objektívny a nikomu nedrží stranu. Dokonale pozná všetky postavy, ich myšlienky aj tajné túžby. Príbeh rozpráva v 3. osobe minulého času.

           Zuzana a Veronika sedeli na lavičke a vychutnávali si slnečné popoludnie v parku. Napriek tomu, že už mali po skúškach, Zuzana stále cítila akýsi nepokoj. Obzrela sa na budovu, z ktorej vychádzali ostatní študenti, ale nevidela žiadnu známu tvár. Veronika pregúlila očami, pretože nemala chuť znovu počúvať Zuzanine nešťastné nariekanie.

            ,,Nechaj to už tak,“ povedala kamarátke. Zuzana slabo kývla hlavou a otočila sa dopredu. Ani jedna z nich si nevšimla, že ich niekto potajme sleduje.

Personálny rozprávač

Rozpráva dej z pohľadu niektorej postavy. Túto postavu pozná dokonale, vie, čo si myslí a ako sa cíti. Myšlienky a pocity ostatných postáv môže len odhadnúť podľa ich výrazu tváre alebo správania. Ak sa dôležitých udalostí priamo nezúčastní, dozvedá sa o nich len z rozprávania iných postáv.

            Zuzana sedela s Veronikou na lavičke v parku a vychutnávala si slnečné popoludnie. Aj keď už mala po skúškach, stále sa nevedela zbaviť nepríjemných pocitov. Obzrela sa na budovu, z ktorej vychádzali ostatní študenti, ale nevidela žiadnu známu tvár. Zachytila však Veronikin pohľad a všimla si, ako pregúlila očami. Zrejme jej svojím fňukaním už začína liezť na nervy.

            ,,Nechaj to už tak,“ poradila jej a Zuzana si pomyslela, že má asi pravdu. Otočila sa dopredu, ale aj tak sa nemohla zbaviť pocitu, že jej niečo uniklo.

Priamy rozprávač

Priamy rozprávač sa stotožňuje s niektorou postavou a  príbeh rozpráva v prvej osobe. Opisuje svoje pocity a vnútorné prežívanie. Rovnako ako personálny rozprávač, myšlienky a motívy konania ostatných postáv môže len odhadovať.

            Sedela som s Veronikou na lavičke v parku a vychutnávala si slnečné popoludnie. Mala som už po skúškach, ale stále som sa nevedela zbaviť nepríjemných pocitov. Bublali vo mne ako voda v kanvici. Chcela som ich utíšiť a tak som sa len na chvíľu obzrela na budovu, z ktorej vychádzali ostatní študenti, ale nevšimla som si žiadnu známu tvár. Veronikinej pozornosti to neušlo a obdarila ma nepríjemným pohľadom. Musím jej s tým už poriadne liezť na nervy.

            ,,Nechaj to už tak,“ povedala a ja som si pomyslela, že má asi pravdu. Viem, že by som to konečne mala pustiť z hlavy, ale bolo to ťažšie, ako som si myslela. Myseľ mi stále nahlodával pocit, že mi niečo uniklo.

Ktorý typ rozprávača je najvhodnejší?

Typ rozprávača si vyberte podľa toho, ktorý je pre vás najprirodzenejší. Rozhodnúť sa môžete aj podľa toho, či sa chcete viac zamerať na samotný dej alebo na psychiku postáv.

Každý rozprávač má určité výhody a nevýhody. Napríklad priamy rozprávač ponúka čitateľovi priamy pohľad do myšlienok a prežívania hlavnej postavy. Na druhej strane môže spôsobovať autorovi problémy s logikou, ako sa postava dozvie o dôležitých udalostiach, ktorých sa nezúčastnila alebo o postavách, ktoré nestretla. Taktiež hrozí, že autor začne priveľmi opisovať pocity postavy a zapĺňať dej vatou.

V dlhšom literárnom diele je možné meniť typy rozprávačov a striedať uhly pohľadu. Do poviedky sa však takéto experimenty príliš nehodia, pretože je príliš krátka a hrozilo by, že dej by sa stal chaotickým a ťažko zrozumiteľným.

Ďaľší článok sa bude venovať tvorbe sympatických a zaujímavých postáv.

Riadim sa podľa hesla – koľko kníh prečítaš, toľkokrát si človekom. Mám rovnako rada odbornú literatúru aj beletriu. Verím, že každá kniha v sebe nesie nejaké posolstvo, a preto sa v nich rada vŕtam a čítam medzi riadkami.