Rozhovor s Valentínou Sedilekovou: Ak pomáham ľuďom, som spokojná

Valentína Sedileková je mladá slovenská spisovateľka, autorka knihy Venile. Ide o prvý diel z fantasy série Pokrvní, ktorá je určená najmä pre mladých čitateľov.

Román Venile sa vám podarilo vydať v mladom veku. Mnoho začínajúcich spisovateľov sa pokúša o debutovanie aj niekoľko rokov. Ako vyzerala vaša cesta za úspechom?

Myslím, že je to aj o šťastí. Prvýkrát, v roku 2015, som stretla úžasného človeka, Dášku Mellovú. Vďaka jej entuziazmu, vydavateľovi Petrovi Papšovi a sponzorom, sa to podarilo a vydali sme knižku Pokrvní. Druhý prípad, ktorý sa týkal Venilu, bol zase trošku odlišný. Vďaka mojej bývalej mentorke som sa namiesto veľkých vydavateľstiev ako Ikar či Slovart, ktoré ma odmietali, obrátila na tie menšie. Do Artis Omnis sme poslali rukopis aj so žiadosťou, aby sa naň reálne pozreli a po niekoľkých Skype-hovoroch to vyšlo. Som za to neuveriteľne vďačná.

Ktoré knižky vás najviac ovplyvnili? Máte nejakého knižného hrdinu alebo hrdinku, s ktorou sa viete stotožniť?

Mojou najobľúbenejšou knižkou je sága o Harrym Potterovi. Vyrastala som na nej a zbožňujem ju dodnes. Taktiež mi k srdcu prirástla séria Legenda – Fenomén – Šampión od Marie Lu či Hry o život. Momentálne čítam knihy od Orwella, čo je ďalší kandidát, ktorý ma zrejme ovplyvní.

Ste určite inšpiráciou pre mnohých ľudí nielen vo vašom veku. Čo podľa vás v súčasnosti mladým najviac chýba?

Snáď tú inšpiráciu aj naozaj šírim. (úsmev) Ako sa dívam na svoje okolie, myslím, že mladí ľudia sa chcú cítiť docenení, prípadne byť súčasťou kolektívu, skupiny. Jedni chcú zapadnúť, druhí vyniknúť. Na tom nie je, samozrejme, nič zlé. Problémom je, keď sa to nepodarí. Môže za to množstvo faktorov, napríklad aj v školstve sa na všetkých používa jeden meter a nehľadí sa na to, že každý je iný. Nepristupuje sa k žiakom individuálne a tak mnohí nemôžu ukázať, v čom sú skutočne dobrí, ak to nespadá do rámca toho, čo škola ponúka – a, predovšetkým, čo chce. Tí, čo sú zase neprijatí kolektívom, môžu inklinovať k rôznym extrémistickým skupinám, ktoré im dávajú pocit dôležitosti a súdržnosti. No toto je už asi znova politikárčenie. 🙂

Ak by ste mali sériu Pokrvní charakterizovať tromi slovami, aké by to boli?

Odvaha, premena, politika. Tie slová majú v príbehu viacero významov.

Čo máte spoločné s hlavnou hrdinkou knihy Venile?

Snaží sa byť ku všetkým milá. (smiech) To je aj môj problém. No treba povedať, že hlavná hrdinka Kathrin je iná ako ja. Mnohé jej vlastnosti by som ja len chcela mať a, naopak, niektoré jej činy by som nikdy nevykonala. Má omnoho viac odvahy, guráže, rozhodnosti, a akejsi výbušnosti či pátosu.

Aké knihy dokážu v súčasnosti osloviť mladých ľudí? Čo sa vám ako čitateľovi na knihách najviac páči a čo vám prekáža?

Asi sa to nedá zaškatuľkovať, každého zaujíma niečo iné. Myslím, že zahraničná fantasy a severské krimi sú u čitateľov veľmi populárne. Na príbehoch si asi najviac užívam, keď sú hodnoty a odkazy na reálny svet zakomponované do deja, ktorý je fantastický. Predovšetkým, keď je tam politika, a tú nájdeme napríklad aj u Marie Lu. Nezužujem to, samozrejme, iba na fantasy, knižky ako Persepolis, Maus či 1984 sa odohrávajú na Zemi a sú to vynikajúce knihy, ktorých čítanie si nesmierne užívam.

Okrem písania kníh sa venujete aj blogovaniu a angažujete sa aj v ďalších projektoch. Nech sa človek venuje akejkoľvek oblasti, vždy prichádza popri pozitívnych reakciách aj kritika. Ako ju zvládate?

Pochvala veľmi poteší. Keď mi niekto napíše, že robím správnu vec a mám jeho podporu, je to na nezaplatenie. Dobrý pocit mi vydrží aj niekoľko hodín. Čo sa týka kritiky, cením si akýkoľvek feedback. Z každej konštruktívnej kritiky sa snažím zobrať čo sa dá a posunúť sa dopredu. Povedzme si, ešte mám veľa čo zlepšovať. Keby ma každý chválil, aké je všetko skvelé, stála by som na mieste. A to nechcem.

Na čo ste vo svojom živote najviac hrdá a čo by ste chceli zlepšiť?

Ak pomáham ľuďom, som spokojná. Ťažko povedať, na čo som hrdá a na čo najviac. Som predovšetkým vďačná za to, čo sa mi v živote udialo. Keby nebolo skvelých ľudí okolo mňa, a ako vravím, Božej pomoci, nič z toho by sa nestalo.

Aké máte plány do budúcnosti?

Rada by som sa venovala písaniu, rozbiehala projekty, študovala na univerzite, venovala sa novinárčine a politike. Uvidíme, čo z toho skutočne vyjde.

 

Riadim sa podľa hesla – koľko kníh prečítaš, toľkokrát si človekom. Mám rovnako rada odbornú literatúru aj beletriu. Verím, že každá kniha v sebe nesie nejaké posolstvo, a preto sa v nich rada vŕtam a čítam medzi riadkami.