Tesáky grófa Drakulu sa nejednému z nás s vášňou zaryli do krku. V majstrovskom diele Brama Stokera, ktoré dnes už patrí ku klasikám knižného aj filmového priemyslu, sa odráža aj samotný život autora.
,,Nemŕtvy“ na lôžku
V živote írskeho spisovateľa Abrahama Stokera (1847 – 1912) vládli dve veľké vášne: túžba stať sa celosvetovo známym spisovateľom a láska k divadelnému umeniu. Náklonnosť ku slovám a fantastickým príbehom si vybudoval už v detstve, keď ho záhadná choroba pripútala na lôžko, na ktorom strávil 7 rokov života. Takmer vôbec sa nemohol hýbať a keďže sa nemohol pridať k ostatným deťom šantiacim za múrmi domu, jeho matka mu zmierňovala trápenie rozprávaním príbehov z írskej mytológie. Obľúbil si najmä povesti o keltskom vojvodcovi Abhartachovi, legendy o hrade Leap a príbehy o bytostiach marbh bheo. Postavy z týchto príbehov spájala charakteristika, ktorú si malý Stoker zamiloval. Boli ,,nemŕtvi“.
Bram Stoker
Potešenie v divadle
Keď sa jeho stav konečne zlepšil a mohol sa pohybovať ako ostatní, rozhodol sa všetko zameškané dohnať. Získal skvelú fyzickú kondíciu a aj vynikajúce výsledky v štúdiách. Ako rástol, stával sa z neho inteligentný, duchaplný a húževnatý mladík, ktorý bol rád stredobodom pozornosti. Túžil po divadelnej alebo spisovateľskej kariére, ale napriek tomu sa podľa rodinnej tradície vydal úradníckou cestou. Získal dobre platené miesto úradníka v Dubline, ale ako každý človek prekypujúci fantáziou, nedokázal nájsť potešenie v nudnej a nezaujímavej práci. Aspoň vo voľnom čase sa snažil fádnosti uniknúť a pravidelne navštevoval predstavenia v dublinskom Kráľovskom divadle. Práve tam prvýkrát uvidel muža, ktorý mu zmenil život.
Živá predloha Drakulu
Uhrančivý pohľad, husté obočie, výrazný nos, dlhšie tmavé vlasy rozdelené cestičkou uprostred a charizmatické vystupovanie hodné šľachtica. Aj vám tento opis pripomína slávneho grófa Drakulu? V skutočnosti práve takto vyzeral Henry Irving, herec, ktorý Stokera tak zaujal. Spočiatku sa poznali iba sporadicky zvidenia, ale keď Stoker začal o Irvingovom hereckom umení písať pochvalné recenzie do novín Evening Mail, bolo len otázkou času, kedy sa zoznámia. Stalo sa tak v jeden decembrový večer v roku 1876 v salóniku hotela Shelbourne, kde Irving pozval Stokera na večeru ako poďakovanie za jeho priazeň.
Henry Irving
Nešťastné manželstvo
Spoločná večera Irvinga a Stokera nebola zďaleka posledná, pretože medzi nimi preskočila iskra. Obaja boli fascinovaní osobnosťou toho druhého. Irving na Stokerovi obdivoval jeho výrečnosť, inteligenciu, pohotovosť a šarm. Stoker bol zas priťahovaný Irvingovou silnou osobnosťou a démonickou aurou, ktorá z neho vyžarovala. Hoci medzi sebou udržovali vzťah, Stoker sa oženil s Florence Balcomb, ktorá patrila k najkrajším ženám vtedajšej smotánky. V tom čase si Stoker zmenil meno z Abraham na Bram. V manželstve nikdy nepanovalo šťastie a harmónia. Florence údajne ešte v čase, keď sa zoznámila so Stokerom, udržiavala intímny vzťah s Oscarom Wildom a aj počas manželstva mala od vernosti ďaleko.
Autoritatívny Drakula a jeho služobník Renfield
Čoskoro po tom, ako sa Irving so Stokerom bližšie zoznámili, herec navrhol, aby mu Stoker robil manažéra. Ten súhlasil a ukončil dobre platenú prácu úradníka, hoci mu nová profesia neponúkala takmer žiadnu istotu. Stoker tak prenikol nielen do Irvingovho súkromného sveta, ale aj do divadelného zákulisia, ktoré toľko obdivoval. Neskôr spoločne založili divadlo Lyceum.
Ich vzťah trval tridsať rokov a počas tohto obdobia zažili búrlivé výšiny, ale i pády. Ako to už v mnohých vzťahoch býva, vždy jeden ťahá za kratší koniec. V tomto prípade bol Stoker ten submisívnejší a veľakrát musel zaťať zuby, keď plnil Irvingove bohémske požiadavky. Stoker si nerovnosť vo vzťahu uvedomoval a neskôr ju premietol aj do slávneho románu. Drakulova panovačnosť a autoritatívnosť nemá ďaleko od Irvingovej osobnosti. Stoker sám povedal, že má ,,nadprirodzenú moc, ktorej skrátka nemožno odolať“. V tejto súvislosti môžeme porovnať aj Stokerovu podriadenosť a obraz pomäteného Renfielda, ktorý túžobne upiera pohľad k Drakulovi – ,,slúžiť svojmu Majstrovstvu a poslušne očakávať rozkazy“.
Renfield v podaní Toma Waitsa vo filme Dracula (1992, USA).
Vzbura v podobe Van Helsinga
V románe Drakula vystupuje aj postava, ktorá sa odváži grófovi postaviť a dokonca sa ho snaží zničiť. Ide o neohrozeného vzdelanca Abrahama Van Helsinga. Nie je náhoda, že mu autor prepožičal svoje meno a aj priezvisko odkazuje na Stokerových holandských predkov. Do tejto postavy sa Stoker štylizoval vo chvíľach, keď sa túžil vymaniť spod Irvingovho vplyvu a zvíťaziť nad jeho rozkazovačnou povahou. Faktom však je, že ich rozdelila až Irvingova smrť, hoci posledné roky Irving udržiaval vzťah s garderobierom Walterom Collinsonom. Pár rokov predtým zhorelo aj spoločné dielo, divadlo Lyceum, ktoré už aj tak muselo súperiť s novou érou kabaretov a muzikálov.
Abraham Van Helsing v podaní Anthonyho Hopkinsa vo filme Dracula (1992, USA).
Stokerove diela
Stoker napísal viacero diel, ale žiadne okrem Drakulu, na ktorom pracoval šesť rokov, mu veľkú slávu neprinieslo. Stoker nedisponoval veľkým talentom na písanie, a preto vždy písal ľahšie žánre. Ako prvá mu vyšla zbierka rozprávok Under the Sunset (Za súmraku), ktorú venoval jedinému synovi Noelovi. Dalo by sa však polemizovať, či sú tieto ,,rozprávky“ naozaj vhodné pre detského čitateľa. Jeho ďalšími dielami sú Snake´s Pass (Hadí priesmyk), The Jewel of Seven Star (Drahokam siedmych hviezd), Lady of the Shroud (Dáma tajomstva) a The Lair of the White Worm (Brloh bieleho červa), jeden z jeho najlepších výtvorov. Prvé vydanie románu Drakula od kritikov veľa chvály nedostalo, ale u čitateľov sa stretlo s pozitívnou odozvou. Vtedajšia čitateľská verejnosť totiž prahla po nadprirodzených javoch, okultizme, tajných spoločnostiach a strašidelných témach.
Láska až za hrob
Po Irvingovej smrti už Stoker nikdy nebol ako predtým. Napriek tomu pracoval pre iné divadlá a spoločnosti sa nevyhýbal. V roku 1906 dostal mŕtvicu, ktorá ho pripútala k posteli, čím mu pripomenula neradostné spomienky z detstva. Buď ležal, alebo sedel za písacím stolom, ale kvôli únave toho už veľa nenapísal. Často vravieval: ,,Cítim, že si po mňa prichádza smrť.“ Môžeme si len domýšľať, či tým myslel tajomného a démonického Irvinga, živú predlohu grófa Drakulu, ktorá k nemu naťahovala ruku zo záhrobia. Bram Stoker zomrel 20. apríla 1912 na vyčerpanosť organizmu, niektorí životopisci ako príčinu smrti uvádzajú syfilis.
Zdroje:
Bram Stoker: Draculov hosť a iné príbehy – Doslov (Peter Uličný)
