Wendigo prebúdzal v Indiánoch chuť na ľudské mäso

Dlhé a kruté zimy boli u pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky spájané s obmedzeným prísunom potravy. Keď sa zásoby minuli a zdalo sa, že obdobie hladovania nemá konca, niektorých členov komunity to mohlo dohnať k zúfalým myšlienkam. Vravelo sa, že sa im v snoch zjavoval Wendigo a prebúdzal v nich chuť na ľudské mäso.

Na prvý pohľad sa zdá, že Wendigo bol len krvilačnou bytosťou z indiánskeho folklóru. V skutočnosti stelesňoval krutosť zimy, hlad, fyzické a psychické sebectvo. Požieral ľudí a sám ich navádzal na kanibalizmus. Príbehy o ňom sa tradovali ústnym podaním na pobreží Atlantiku a v oblasti Veľkých kanadských jazier na hraniciach medzi Kanadou a USA.

Podľa legiend sa zjavoval v lesoch počas najchladnejších a najdrsnejších mesiacov v roku, kedy bolo najťažšie zohnať potravu. Tento vysoký, humanoidný kanibal sa dokázal neuveriteľne rýchlo pohybovať. Napriek krvilačnosti pociťoval neustály hlad a bol extrémne vychudnutý ako kostra, ktorá sa práve vyhrabala z hrobu. Len hromada kostí, ktoré obopínala sivá vysušená koža. Pery mal do krvi rozhryzené, jeho zbraňou boli ostré zuby a dlhé pazúry. Striehol na nešťastníkov, ktorí sa z nejakých dôvodov odlúčili od skupiny. Dokázal sa pohybovať v korunách stromov, vrčal a jeho blízkosť sa dala odhadnúť podľa odporného zápachu hniloby alebo príchodom náhlej snehovej búrky. Okrem fyzickej podoby sa spomína aj vo forme zlého ducha, ktorý mohol posadnúť ľudí a navádzať ich k vražde a kanibalizmu.

Wendigo mal ľudský pôvod a stať sa ním mohol človek, ktorému sa o ňom snívalo alebo ktorý jedol ľudské mäso. Okrem straty pohlavia mu prestalo biť srdce a premenilo sa na ľad. Niektoré komunity verili, že transformácia môže nastať aj u ľudí, ktorí sa zmietajú vo vnútornom chaose a spirituálnej nerovnováhe. Ohrození boli aj tí, ktorí sa rozhodli uprednostniť vlastné sebecké záujmy pred potrebami komunity.

Úlohou legendy nebolo len nahnať ľuďom strach a skrátiť čas rozprávaním pri ohni. Ponúkala návod, ako prežiť v krutých podmienkach – urobiť si na zimu dostatočné zásoby, neopúšťať bezpečie úkrytu v prípade nepriaznivého počasia, nevzďaľovať sa od skupiny a osobné sebecké túžby podriadiť záujmom komunity. Samozrejme, ukrývala aj morálny kód – nezabíjať iných ľudí v prípade hladu.

Medzi 16. a 19. storočím, kedy v Severnej Amerike prekvital obchod s kožušinami, sa táto indiánska legenda dostala aj to uší Európanov, ktorí si ho dali do súvisu s príbehmi o vlkolakoch. Wendigo si našiel miesto aj v modernom svete. Stretnúť ho môžeme vo filmoch, seriáloch, knihách, komiksoch či videohrách. Jeho podoba sa mierne zmenila. Namiesto ľudskej môže mať zvieraciu hlavu, často nosí parohy a jeho telo je pokryté srsťou, hoci v pôvodných legendách sa nič také neuvádza.

Wendigo sa objavil aj v knihe Cyntoryn zvieratiek od Stephena Kinga:

,,Mikmakovia povedali starému otcovi Stannyho Bé o pohrebisku, vtedy ho už nepoužívali, lebo Wendigo okyslil zem, o Malom božom močiari, schodoch a celom zvyšku územia. V tých časoch mohol človek počúvať príbeh o Wendigovi po celej severnej krajine. Podľa mňa takú legendu museli mať rovnako, ako my máme naše kresťanské príbehy. Norma ma preklína ako pohana, keď ma počuje o tom rozprávať, ale, Luis, je to pravda. Niekedy keď prišla dlhá, studená zima a potravy bolo málo a na severných Indiánov doľahli zlé časy, umierali od hladu… alebo robili aj niečo iné.“

,,Kanibalizmus?“ spýtal sa Luis.

Jud pokrčil plecami. ,,Možno vybrali niekoho, kto bol starý a nevládny, a na istý čas mali dusené mäsko. A vo vymyslenom príbehu sa hovorilo o tom, že keď spali, Wendigo prechádzal ich dedinou alebo táboriskom a dotýkal sa ich. A tých, ktorých sa dotkol, obdaril chuťou na mäso z ich vlastného druhu.

Luis prikývol. ,,Tabu obišli tým, že si povedali: Diabol nás k tomu donútil.“

Ak rozumiete po anglicky, môžete si pozrieť animovaný príbeh o indiánskom bojovníkovi menom Anwe, ktorý pomohol ľuďom zbaviť sa kanibalov posadnutých Wendigom:

Zdroje: Wikipedia, Monstrum

Titulný obrázok: Deviantart

Riadim sa podľa hesla – koľko kníh prečítaš, toľkokrát si človekom. Mám rovnako rada odbornú literatúru aj beletriu. Verím, že každá kniha v sebe nesie nejaké posolstvo, a preto sa v nich rada vŕtam a čítam medzi riadkami. Zaujímajú ma aj témy tvorivého písania a self-publishingu, keďže sama píšem a publikujem vlastné príbehy.