Singapur je malá ázijská krajina, ktorá získala nezávislosť v roku 1959. Vtedy mala ešte poriadne ďaleko od modernej a ekonomicky vyspelej krajiny, akou je dnes. Autorom knihy Z tretieho sveta medzi elitu je Lee Kuan Yew, v súčasnosti už nebohý dlhoročný premiér Singapuru.
Kniha sa delí na dve časti – Položenie správnych základov a Hľadanie regionálneho a medzinárodného priestoru. V prvej časti sa autor zaoberá problémami, ktorým Singapur čelil od vyhlásenia svojej nezávislosti a opisuje konkrétne problémy, ich riešenia aj prekážky, ktoré im prichádzali do cesty. Patria sem budovanie armády, riešenie kultúrnych a náboženských problémov, odstrihnutie sa od Veľkej Británie, vytváranie inštitúcií, boj s korupciou, reforma školského systému a pod. Najviac ma zaujala kapitola Zelený Singapur, ktorá sa venuje zmene vzťahu obyvateľov k životnému prostrediu a vyčisteniu rieky Singapur a povodia rieky Kallang.
Singapur sa pomerne rýchlo pretváral na vyspelý štát, s čím sa spája aj to, že niektorí obyvatelia s ním nevládali alebo nechceli držať krok.
,,Zložité úpravy boli nevyhnutné a priniesli komické, ba priam absurdné výsledky. Niektorí chovatelia ošípaných sa nevedeli rozlúčiť so svojimi ošípanými a chovali ich vo svojich výškových bytoch. Niektorých videli, ako prehovárajú ošípané ísť po schodoch! Jedna rodina, pár s 12 deťmi, ktorá sa presťahovala z chatrče do nového bytu HDB na Old Airport Road, si priniesla tucet kurčiat a kačíc a chovala ich v kuchyni. Matka pri vchode do kuchyne postavila drevenú bránu, ktorá im nedovolila vstúpiť do obývačky. Po večeroch deti hľadali dážďovky a hmyz na trávnatých plochách vonku na kŕmenie. Robili to 10 rokov, kým sa nepresťahovali do iného bytu.
Malajci uprednostňovali bývanie bližšie k zemi. Okolo výškovej budovy vysadili rastliny, ako to mali vo zvyku vo svojich kampongoch. Dlhú dobu mnohí Číňania, Malajci a Indovia chodili po schodoch namiesto toho, aby používali výťahy, nie preto, že by chceli pohyb, ale preto, že sa výťahov báli. Našli sa aj ľudia, ktorí naďalej používali petrolejové lampy namiesto elektrických žiaroviek. Iní prevádzkovali svoje staré podnikanie ako predtým a predávali cigarety, sladkosti a ostatný tovar vo svojich obývačkách na prízemí. Všetci trpeli kultúrnym šokom.“
Pre Singapur ako aj ostatné ázijské krajiny je charakteristická patriarchálna spoločnosť, k čomu sa prikláňa aj autor knihy: ,,Za najlepšie sme považovali posilnenie konfuciánskej tradície, že muž je zodpovedný za svoju rodinu – za svojich rodičov, manželku a deti.“ Je však celkom hanba, že v prvej časti knihy, ktorá sa venuje desaťročiam, počas ktorých sa vytvárala moderná tvár Singapuru, nie je spomenuté meno jedinej ženy. Autor používa len všeobecné pomenovania – manželka alebo milenka.
Druhá časť knihy sa zaoberá medzinárodnou politikou a diplomaciou. Opisuje vzťahy Singapuru s ostatnými ázijskými krajinami a svetovými veľmocami. Nie je taká zaujímavá ako prvá časť a určite je lepšie, keď má čitateľ aspoň nejaký prehľad o kultúre, nedávnej histórii a politike ázijských krajín.
Okrem toho, že kniha zachytáva prerod zaostalej krajiny tretieho sveta na moderný Singapur je aj akousi profesnou autobiografiou. Lee Kuan Yew vysvetľuje a objasňuje svoje častokrát kontroverzné rozhodnutia, ktoré nie sú v súlade so zásadami západného sveta. Niektoré jeho rozhodnutia sa dajú pochopiť, iné sú typické pre diktatúry a spôsob, akým ich obhajuje je v niektorých prípadoch až smiešny. V roku 2020 Reportéri bez hraníc zaradili Singapur na 158. miesto z hodnotených 180 krajín, čo sa týka slobody slova a slobody tlače. Na druhej strane nemožno uprieť, že Lee Kuan Yew dokázal identifikovať príčiny problémov a priniesť pragmatické riešenia. Aj vďaka nemu sa Singapur stal tým, čím je dnes.
Autor: Lee Kuan Yew
Vydavateľstvo: United Philanthropy
Rok vydania: 2020
Počet strán: 656
Ak vás článok zaujal, knihu Z tretieho sveta medzi elitu si môžete kúpiť v Martinuse.
