Katarína Bilkovičová sa vo svojom debute Farby života venuje vzťahu Eliasa a Olivera. Ich opatrné priateľstvo postupne prerastá do niečoho vážnejšieho. Ide o jednu z mála slovenských kníh, ktorá do hĺbky rozoberá vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia.
Čo vás priviedlo k písaniu a prečo práve ľubostný príbeh dvoch mladých mužov? V slovenskej literatúre ide o pomerne zriedkavý jav.
Už na základnej škole som vedela, že chcem písať príbehy. Odkedy som objavila čaro kníh. Čítanie a písanie išlo ruka v ruke. Bol to môj veľký sen. Chcela som napísať príbeh, ktorý by chytil čitateľov za srdce. A keďže viem, aké ťažké to má LGBTQ+ komunita, voľba bola jasná.
Hlavnými hrdinami sú Elias a Oliver, na prvý pohľad úplné protiklady, no vedia sa veľmi pekne dopĺňať. Ako tieto postavy vznikali a prečo ste si zvolili vzťah dvoch mužov namiesto dvoch žien?
Elias a Oliver akoby boli skutoční. Keď som písala ich príbeh, mala som pocit, že naozaj existujú a len mi rozprávajú svoj životný príbeh. Preto som si aj zvolila vzťah dvoch mladých mužov. Jednoducho som nemala na výber. Jedného dňa som sa zobudila a oni sa dobývali o moju pozornosť.
Je evidentné, že sa dej odohráva v zahraničí, hoci krajina nie je špecifikovaná. Prečo ste nezasadili príbeh do slovenského prostredia? Možno by v čitateľoch a čitateľkách viac rezonoval.
Ja osobne mám rada šťastné konce. Vedela som, že aj môj príbeh musí skončiť šťastne. Vždy hovorím, že život je dosť ťažký a niekedy sa ľudia svojho šťastného konca nedočkajú. Prečo by sme to teda mali čítať aj v knihách? Preto som sa rozhodla príbeh nezasadiť na Slovensko. Chcela som, aby sa Elias a Oliver mohli vziať. A vieme, že u nás na Slovensku nie sú povolené ani registrované partnerstvá tobôž nie sobáše rovnakého pohlavia. Preto som zvolila radšej zahraničie.
,,Venujem všetkým, ktorí bojujú nikdy nekončiaci a neviditeľný boj s démonmi vo vlastnej hlave…“ Z venovania, ale aj z obsahu knihy je zjavné, že psychické problémy nedávate na ľahkú váhu. Hlavné postavy bojujú s depresiou, úzkosťami, sebapoškodzovaním, myšlienkami na samovraždu… V mnohých ohľadoch je príbeh naozaj temný a smutný. Prečo ste hlavné postavy tak veľmi vytrápili?
Popravde som čerpala z vlastných skúseností. Sama trpím psychickým ochorením, takže bolo pre mňa oveľa jednoduchšie vystihnúť to, ako sa Elias cítil. Zároveň si myslím, že je dôležité o týchto veciach hovoriť a písať. Niektorí ľudia si stále myslia, že depresia nie je vážne ochorenie. Pritom, keď sa nelieči, tak to môže skončiť často až smrťou.
,,Dievčatá sa pretvarovali, nosili masky aj jedna pred druhou. Tvárili sa ako priateľky a potom sa nebáli vraziť nôž do chrbta.“ Kniha vyvoláva dojem, že kým priateľstvá medzi chlapcami vydržia veľa, tie medzi dievčatami sú len pretvárkou. Becca, ktorá je inak milá a priateľská, nevie nadviazať kamarátsky vzťah s iným dievčaťom v jej veku, keď aj nie v triede, tak aspoň v škole alebo nejakom inom kolektíve. Je to veľmi zvláštne. Prečo ste ju takto izolovali? Všeobecne kniha vykresľuje dievčatá v tínedžerskom veku celkom negatívne.
Veľa vecí, o ktorých píšem sú tak trochu inšpirované skutočnosťou. Len veľmi malé percento kamarátstiev dievčat v tínedžerskom veku vydrží až do dospelosti. A dievčatá v tomto veku majú často také tie pseudokamarátstva. Nemajú problém sa ohovárať navzájom. Myslím, že Becca sa necítila izolovane. Mala svoj kolektív priateľov, ktorým na nej záležalo. A verím, že na univerzite si našla priateľky.
Od napísania románu k jeho vydaniu vedie väčšinou dlhá cesta. Ako vyzerala tá vaša? Stretli ste sa s odmietnutím rukopisu len preto, že ide o kvír vzťah?
Bola to veru dlhá a tŕnistá cesta. Mnohé vydavateľstvá mi len napísali, že majú plný edičný plán. No jedno nemenované vydavateľstvo mi priamo napísalo, že príbeh bude mať väčšiu šancu, ak si Oliver uvedomí, že sa mu páčia dievčatá. Prípadne, aby som hneď napísala príbeh o hetero páre. Samozrejme, že na tom som nekývla a radšej som zvolila cestu samovydania.
Téma LGBTI+ vyvoláva v spoločnosti rôzne reakcie. Ako ľudia prijali Farby života? Stretli ste sa len s pozitívnymi alebo aj negatívnymi ohlasmi?
Čudujem sa, ale zatiaľ som sa nestretla s negatívnymi ohlasmi. A pritom som bola na to pripravená. Samozrejme bola nejaká kritika, ale tá bola konštruktívna a nebola mierená voči téme knihy. Naopak mi niektorí ľudia písali ako im kniha pomohla, podaktorí ju čítali aj viackrát.
Od publikovania ubehol už nejaký čas. Je niečo, čo by ste na knihe spätne zmenili?
Na príbehu ako celku by som nemenila nič. Pretože ja osobne príbeh Eliasa a Olivera milujem. Sú to moje zlatíčka. Asi len milostné scény by som neopisovala tak do detailu, lebo ako mi bolo povedané, takto to aj tak nefunguje. A určite by som si vybrala iného editora/jazykového korektora.
Pracujete v súčasnosti na niečom ďalšom?
Áno, momentálne pracujem na novej knihe, kde jednou z hlavných tém bude transsexualita. No tentoraz sa čitatelia môžu tešiť na takú feel good romantiku.
Recenziu na knihu si prečítate tu: Farby života sa menia z temných na svetlé
Autorku môžete sledovať na jej Instagrame @katie_lost_in_books
