Katarína Bilkovičová sa vo svojej prvotine Farby života opiera o dve výrazné témy – duševné zdravie a vzťah dvoch ľudí rovnakého pohlavia. Klobúk dole, že sa do niečoho takého pustila. Na Slovensku ide o stále okrajové témy objavujúce sa prevažne v knihách zo zahraničia.
Príbeh ilustruje zoznámenie, začiatok priateľstva a postupný prerod do vzťahu medzi dvoma tínedžermi, na prvý pohľad úplnými protikladmi. Elias aj Oliver sú pekne spracované postavy, pričom každý z nich ukrýva nejaké tajomstvo alebo ťažobu, ktorej sa nevie zbaviť.
Tému psychických chorôb nedáva autorka na ľahkú váhu ako niečo, čo sa dá vyliečiť lusknutím prsta. Cestu za duševným zdravím popisuje skôr ako kolotoč neustálych pádov a vzletov. Prostredníctvom hlavných postáv sa venuje vzťahu detí a rodičov, sebaprijatiu a uvedomeniu si vlastnej hodnoty. Rieši tiež prekonanie hranice, kedy sa človek odhodlá sám požiadať o pomoc a zároveň je schopný bez pociťovania výčitiek pomoc prijať. Farby života zachytávajú aj sebapoškodzovanie, šikanu, myšlienky a pokusy o samovraždu.
Štýl písania je jednoduchý a nenáročný, dalo by sa povedať oddychový, keby kniha neriešila také vážne situácie. Dej plynie prirodzene a zápletka sa príliš neodlišuje od iných romantických príbehov, kedy musia obaja z dvojice prekonať množstvo prekážok z okolia i vo svojom vnútri, aby mohli byť konečne spolu. Čo sa týka sexuálnych aktivít, sú opísané do detailov. Viem si predstaviť, že by to mohlo niekomu vadiť, ja dávam body za odvahu.
Mimoriadne mi prekážalo prevažne negatívne vykresľovanie mladých žien, ktoré úplne stratili sebaúctu. Jediné normálne dievča z vedľajších charakterov je Becca. Ide o celkom sympatickú postavu, len nerozumiem, prečo musela autorka okolo nej vytvoriť takú okatú ,,pick me“ atmosféru. Za mínus pokladám aj reakcie na LGBTQ+, ktoré nereprezentujú široké spektrum rozličných názorov, ale iba dva protipóly. Buď sú absolútne tolerantné alebo extrémne nenávistné.
Nakoľko ide o prvotinu, nachádza sa v nej viacero zádrhov typických pre začínajúcich spisovateľov a spisovateľky. Niektoré kapitoly zahltil balast, zatiaľ čo dialógy zneli občas neprirodzene a silene. Text by si zaslúžil lepšiu editorskú redakciu, sem-tam sa objavia chyby, kostrbatý slovosled a nerozdelené odseky. Koniec sa zbytočne naťahuje, až sa z neho stáva klišé. Príbeh mohol pokojne skončiť v 16. alebo 17. kapitole a vôbec by mu to neuškodilo, práve naopak.
Zaslúžia si Farby života šancu? Určite áno. Kniha stiera tabu o psychických problémoch a citlivo rozvíja vzťah dvoch mladých ľudí. Je to také ľahko-ťažké čítanie plné melanchólie, romantiky, pekných aj škaredých situácií, ktoré napokon dovedú hlavných hrdinov k svetlejším začiatkom.
,,Prečo sem ťaháš rakovinu? Porovnávať rakovinu a moje depresie a úzkosti, to predsa nie je to isté! Ty by si to mal vedieť najlepšie!“
,,Presne ako vravíš. Ja to viem najlepšie! Môj otec sa zabil, pretože mal depresie a moja mama má rakovinu, dočerta!“
Potiahol ho bližšie k sebe, no potom ho odsotil a prešiel si naštvane rukou po tvári.
,,A vieš, čo som zistil? Tie dve choroby sú si sakra podobné! Rakovina ti otrávi telo a tvoje depresie a úzkosti ti otrávia mozog, tvoje myšlienky, tvoju dušu. Tieto stavy sú rakovina pre tvoju hlavu! Nemôžeš sa hanbiť za to, že berieš lieky.“
Autorka: Katarína Bilkovičová
Rok vydania: 2023
Počet strán: 320
Ak vás článok zaujal, knihu Farby života si môžete kúpiť v Martinuse.
