Tento článok je súčasťou série Píšem horor.
V bežnom živote sa bojíme nielen o seba, ale aj o ľudí, na ktorých nám záleží. Patria sem rodina a priatelia, či dokonca ľudia, o ktorých máme vysokú mienku alebo ich považujeme za dobrých. V jednoduchosti, väčšina ľudí nechce, aby sa iným ľuďom diali zlé veci. Preto je dobrý horor odpoveďou nielen na otázku Čoho sa bojíš?, ale tiež O koho sa bojíš?
Bez utrpenia to nepôjde
Dôležitým prvkom na navodenie dobrej hororovej atmosféry je vytvorenie zaujímavých a obľúbených postáv. Tie vystavíte nebezpečným a nepredvídateľným situáciám, v ktorých ide naozaj o život alebo aspoň o nejakú vážnu ujmu. Je dôležité, aby sa postávam nepodarilo zakaždým vyviaznuť zo všetkého bez zranení. Aby riziko nepôsobilo len naoko, občas sa musí niekto vážne zraniť alebo zomrieť.
Tajomstvo obľúbených postáv
Vytvoriť obľúbené postavy, na ktorých čitateľom naozaj záleží, je ťažké, ale dá sa to zvládnuť. Najmä, ak budete pri tom pamätať na nasledovné rady:
- Protagonisti nemôžu byť výhradne pozitívni. Hrdina alebo hrdinka by mali mať aj negatívne vlastnosti, zlozvyky alebo zážitky, na ktoré nie sú hrdí. Postava sa stane zaujímavejšou aj vtedy, ak okrem hlavného dejového boja, prežíva aj nejaký vnútorný osobný boj alebo dilemu.
- Postavy by sa mali vyvíjať. Zbabelec, ktorý pod tlakom udalostí naberá odvahu, tvrdý vodca, ktorý sa učí robiť kompromisy, rozmaznané dieťa, ktoré sa odpútava od rodičov. Pri týchto postavách je dôležité, aby boli ohrozené ešte skôr, ako dosiahnu svoj cieľ, ale zároveň až po tom, ako sa začnú meniť. Podvedome im držíme palce, aby sa zlepšili a dosiahli svoje ciele.
- S postavami by sa mali vedieť čitatelia stotožniť. V tomto prípade je dobré vopred vedieť, pre koho píšete, kto je vaša cieľová skupina. Sympatie totiž ľahšie získavame k ľuďom, s ktorými nás niečo spája.
- Komplexné postavy nemôžu byť čierno-biele. Rovnako ako je to v reálnom svete, ľudia nie sú len vyslovene dobrí alebo zlí. Všetci máme dobré aj horšie vlastnosti, urobili sme veci, na ktoré sme hrdí a tiež také, na ktoré by sme najradšej zabudli. Zároveň treba pamätať, že nikto neskáče z morálneho dna do morálnych výšin a zase naspäť. Ak nastane výrazná premena charakteru, prebieha postupne a nie lusknutím prstov. Už som to zažila v niektorých knihách, keď postava urobila niečo veľmi zákerné a nemorálne a následne o pár stránok nasledoval absolútne nezištný skutok bez žiadnej skrytej motivácie, akoby išlo o úplne iného človeka. Pôsobí to veľmi nelogicky a amatérsky. Majte na pamäti, že píšete o ľuďoch. Síce vymyslených, ale stále o ľuďoch.
V ďaľšom článku sa dočítate, ako vytvoriť zaujímavý element zla.
Obrázok: unsplash.com
