Dejiny fantasy literatúry: Ktoré diela ju ovplyvnili najviac?

V posledných dekádach je fantasy čoraz obľúbenejším literárnym žánrom, ktorého popularite napomáhajú aj filmové a televízne adaptácie známych diel. A hoci zoznam autorov píšucich fantasy literatúru je veľmi dlhý, špeciálne na ňom vyniká niekoľko mien, ktorých odkaz výrazne ovplyvnil ďalšie generácie spisovateľov.

Predchodcovia modernej fantasy

Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale prvky fantasy sa v literatúre objavujú už dávno. Či už v podobe nadprirodzených tvorov, mýtických predmetov alebo neexistujúcich svetov. Nájdeme ich v mýtoch starovekých civilizácií aj v príbehoch Tisíc a jednej noci. Intenzívnejšie sa však začínajú prejavovať až v renesancii napríklad prostredníctvom rytierskeho románu Artušova smrť, diela Sira Thomasa Maloryho či alegorického eposu Kráľovná víl od Edmundsa Spensera.

Následne nachádza fantasy vítanú inšpiráciu v ľudovej slovesnosti a folklóre a tak vznikajú rozprávky Charlesa Perraulta a neskôr bratov Grimmovcov. Zároveň sa počas romantizmu dostávajú do obľuby gotické príbehy s temnou atmosférou, ktoré sú predchodcami dnešného hororu. Hoci už v 19. storočí získava fantasy modernejšie charakteristiky napríklad v podobe príbehov Hansa Christiana Andersena či Vianočnej koledy Charlesa Dickensa, o skutočne novodobej fantasy literatúre sa dá rozprávať až na prelome 19. a 20. storočia.

Počiatky novodobej fantasy literatúry

Za zakladateľa modernej fantasy býva považovaný škótsky autor George MacDonald, ktorý mal vplyv na Tolkiena aj C. S. Lewisa a napísal román Snílkovia (angl. Phantastes), považovaný za prvý fantasy román pre dospelých. Priekopníkom tejto doby bol aj veľký obdidovateľ stredoveku William Morris, ktorého práce (napríklad Studňa na konci sveta) sa ako prvé odohrávali v kompletne fiktívnom svete, ktorý bol výplodom jeho fantázie.

Krátko nato vytvoril sir Henry Rider Haggard v rámci fantasy subžáner, ktorého dej sa odohráva v stratených svetoch. To bol prípad románu Doly kráľa Šalamúna, v ktorom predstavil dobrodruha Allana Quatermaina aj diela o mysterióznej africkej kráľovnej Ona. O Afrike následne začali písať aj ďalší autori, vrátane Edgara Rice Burroughsa, literárneho otca Tarzana z rodu opíc.

Počiatkom 20. storočia sa objavujú aj prvé fantasy romány pre deti, z ktorých možno spomenúť Petra Pana od sira J. M. Barrieho, Alicu v krajine zázrakov od Lewisa Carrolla a Čarodejníka z krajiny Oz od L. F. Bauma. K rozvoju nielen fantasy literatúry, ale aj žánru science fiction prispelo tiež založenie prvých tematicky ladených časopisov, do ktorých v počiatkoch svojej kariéry prispievali viacerí významní spisovatelia. V polovici 20. storočia vzniká subžáner meč a mágia. K jeho zakladateľom patril autor Barbara Conana, Robert E. Howard, ktorý ovplyvnil mnohých nasledovníkov.

Toklien a čo bolo po ňom

V Británii mnohí autori čerpali pri písaní z histórie a legiend vlastnej krajiny, pričom majstrom sa v tom stal predovšetkým J. R. R. Tolkien, ktorého Pána Prsteňov možno považovať za jednu z prvých skutočne epických fantasy kníh. Tolkienove dielo je v rámci fantasy literatúry prelomové, pomohlo jej získať rešpekt u kritiky, veľkú obľubu u čitateľov a vnieslo do nej viaceré dodnes používané prvky, napríklad vytváranie prepracovaných fantasy svetov s detailnou históriou, geografiou a politikou.

Vzhľadom na úspech, ktorý časom zaznamenal Pán Prsteňov a jeho súčasníci Kronika Narnie z pera C. S. Lewisa a Zememorie od Ursuly K. Le Guin, neprekvapí, že postupne sa žánru fantasy začalo venovať čoraz viac spisovateľov, hoci samozrejme nie všetky diela sa automaticky stretli s pozitívnou odozvou. Kniha Terryho Brooksa, Shannarov meč sa ako prvá stala v rámci fantasy bestsellerom podľa New York Times a postupne si tento titul získali aj ďalšie fantasy romány.

Koncom 20. storočia akoby sa roztrhlo vrece s fantasy literatúrou, pričom k najpopulárnejším dielam z tohto obdobia patrí Mág Rayomnda E. Feista, séria Koleso času Roberta Jordana a samozrejme Hra o tróny od G. R. R. Martina, prvá kniha zo série Pieseň ľadu a ohňa. Tá založila vo fantasy nový žáner grimdark, ktorého príbehy sú menej idealizované a naopak obsahujú viac násilia v snahe pôsobiť čo najautentickejšie. Na ľahšiu nôtu naopak písal autor humornej fantasy Terry Pratchett, tvorca série Úžasná Plochozem.

Náš článok by samozrejme nemohol byť kompletný bez spomenutia sedemdielnej čarodejníckej série J. K. Rowlingovej o Harrym Potterovi,  pod ktorého vplyvom fantasy začína strácať nádych odlišnosti a naopak sa čoraz viac prelína s mainstramovou literatúrou.

Knihy sú pre mňa spôsobom, ako sa zabaviť, poučiť, preniesť do ďalekých svetov a vžiť do kože fantastických hrdinov. Rada ich čítam odkedy sa pamätám a žánrom sa pri tom neobmedzujem, siahnem po detektívke a dobrodružnom príbehu rovnako ako klasickej literatúre, fantasy či rozprávkach. Rozhodujúce pre mňa totiž je, aby ma ich príbeh zaujal a niečím ma dokázal obohatiť.