Neobyčajný život a dielo sestier Brontëových

Je známym faktom, že sestry Charlotte, Emily a Anne Brontëové patria k popredným postavám britskej literatúry 19. storočia a určite ste už počuli o ich najznámejších dielach, Jana Eyrová a Búrlivé výšiny. Vedeli ste však aj to, že žili na svoju dobu netradičným spôsobom života v pochmúrnom sídle pri cintoríne a že svoje práce publikovali najprv pod mužským pseudonymom?

Mladosť sestier a ich ranná tvorba

Otec sestier  Brontëových Patrick Brontë (1777-1861) pochádzal z južného Írska a vďaka štipendiu vyštudoval v Cambridge teológiu. S manželkou Mariou Branwellovou (1783-1821) sa oženil v roku 1812 a o niekoľko rokov neskôr sa presťahovali do sídla Haworth v severnom Anglicku, kde Patrick pracoval ako farár. Krátko nato Maria zomrela na rakovinu a o niečo neskôr ju v dôsledku tuberkulózy nasledovali aj najstaršie dcéry Mária a Elizabeth.

Tieto udalosti zásadne ovplyvnili život budúcich spisovateliek Charlotte (1816-1855), Emily Jane (1818-1848) a Anne (1820-1849), ako aj ich jediného brata Branwella (1817-1848). Rodina naďalej žila v Haworthe, v pochmúrne pôsobiacom sídle z tmavých tehál postavenom pri cintoríne. Okolie považovalo sestry za čudáčky, ktoré sa samotné prechádzali po okolí, recitovali popritom nahlas básne a trávili celé dni čítaním a písaním.

Radi čítali prakticky čokoľvek od básní lorda Byrona cez romány Sira Waltera Scotta až po londýnske denníky, o ktorých neskôr vyjadrovali vlastné názory. Zároveň písali o fiktívnych mestách, ostrovoch a svetoch Skleneného mesta, Gondal a Angria. Písanie pritom v 19. storočí nepatrilo k bežným ženským činnostiam a od pastorových dcér sa očakávalo, že sa buď vydajú alebo budú učiť mladé dievčatá.

V roku 1842 odišli Charlotte a Emily do Bruselu, kde študovali francúzštinu a kam sa neskôr Charlotte vrátila a pracovala ako profesorka. Hovorí sa dokonca, že bola zamilovaná do svojho profesora francúzštiny profesora Hegera, ktorý však jej city neopätoval a navyše bol ženatý. Podľa niektorých názorov ale k nemu cítila len hlboký obdiv a čas strávený v Bruseli jej poslúžil pri písaní románov Profesor a Villette.

Písanie pod pseudonymom a vznik klasických diel britskej literatúry

Po návrate domov si sestry založili dievčenskú školu, jej úspechu však zabránil zhoršujúci sa stav brata Branwella, ktorý sa stával čoraz závislejším na alkohole a ópiu. Vtedy sa rozhodli skúsiť svoje šťastie ako spisovateľky a v roku 1846 vydali zbierku básní. Každá zo sestier pritom použila mužský pseudonym, akoby išlo o troch bratov, keďže kritika sa v tom čase pozerala na dámsku literatúru s nedôverou. Zo Charlotte, Emily a Anne Brontëových sa tak stali Currer, Ellis a Acton Bell.

Zo zbierky sa vydalo len niekoľko exemplárov, Charlotte však presvedčila sestry, aby sa zamerali na písanie románov, ktoré sa lepšie predávali. Na nasledujúce mesiace sa tak prakticky zatvorili doma, kde sa cez deň venovali domácim prácam a po večeroch v tajnosti písali. Inšpirovali sa pritom vlastnými zážitkami, snami a ambíciami, preto v ich dielach vidieť jasné autobiografické prvky.

V roku 1847 prináša sestrám táto aktivita ovocie v podobe troch významných diel nielen britskej literatúry. Jana Eyrová, práca najstaršej Charlotte, Búrlivé výšiny z pera prostrednej Emily a román Agnes Greyová napísaný najmladšou Anne. Mnohí kritici sa pýtali, kto sú traja domnelí bratia, ktorých ženské postavy nie sú vedľajšie a pasívne, ale naopak sú hlavnými a komplexnými hrdinkami. K autorstvu sa sestry priznali až o rok neskôr.

Len román Jana Eyrová bol prakticky hneď po publikácii úspešný, ostatné diela ocenila kritika až dodatočne po smrti sestier. Po negatívnej kritike sa Emily rozhodla prestať s písaním. Prostredná sestra bola vždy veľmi citlivou a samotársky založenou osobou, ktorá  dávala prednosť hre na klavíri, štúdiu francúzštiny a nemčiny, ako aj starostlivosti o otca a brata. Zvyšné sestry na písanie však nezanevreli a Charlotte čoskoro vydala román z politického prostredia, Shirley, zatiaľ čo Anne napísala novelu považovanú za predchodkyňu feministickej literatúry, Tajomnú pani Grahamovú.

Tragický osud sestier Brontëových

V septembri 1848 zomiera brat Branwell, načo sa Emily prepadá do veľkej depresie o pár mesiacov neskôr podlieha tuberkulóze. S rovnakým osudom ju čoskoro nasledovala aj Anne. Charlotte pokračovala v písaní a v roku 1854 sa ako jediná zo sestier vydala. Jej vyvoleným sa stal Arthur Bell Nichols, pracujúci na otcovej fare. Zaujímavosťou je, že počas života Charlotte odmietla štyri predchádzajúce ponuky na sobáš.

Manželský život Charlotte Brontëovej však nemal dlhé trvanie, keďže už o necelý rok neskôr zomiera. Názory na príčinu jej smrti sú rôzne, všeobecne sa ale predpokladá, že zomrela na komplikácie spojené s tehotenstvom vo vyššom veku. Otec sestier Brontëových pritom žil ešte nasledujúcich šesť rokov, počas ktorých udržiaval živé literárne dedičstvo svojich dcér, sledoval ich rastúcu posmrtnú slávu a prijímal prvých zvedavcov, ktorí do sídla v Haworthe prichádzali v honbe za hľadaním zdroja kreativity a originality sestier Brontëových, sestier spisovateliek.

Zdroje

makia.la

www.magazinedigital.com

eyrelibrary.wordpress.com

www.harpersbazaar.es

Knihy sú pre mňa spôsobom, ako sa zabaviť, poučiť, preniesť do ďalekých svetov a vžiť do kože fantastických hrdinov. Rada ich čítam odkedy sa pamätám a žánrom sa pri tom neobmedzujem, siahnem po detektívke a dobrodružnom príbehu rovnako ako klasickej literatúre, fantasy či rozprávkach. Rozhodujúce pre mňa totiž je, aby ma ich príbeh zaujal a niečím ma dokázal obohatiť.