Bestsellery, ktoré takmer neboli vydané

Vydavatelia nedokážu predpovedať budúcnosť a tak sa im občas stane, že si nechajú pomedzi prsty utiecť príležitosť. Nevydajú dielo, ktoré nepovažujú za potenciálne úspešné, čím nahrajú do karát inému vydavateľstvu, ktoré na diele zbohatne. Zhrňme si najznámejšie ukážky podobných prípadov so špeciálnym zameraním na to, čo sa vydavateľom na budúcich bestselleroch nepozdávalo natoľko, že im nedali šancu.

J. K. Rowlingová: Harry Potter a kameň mudrcov (1997)

Harry Potter patrí bezpochyby k najväčším kultúrnym fenoménom našej doby. Milióny detí po celom svete vyrastali spolu s ním a mnohé z nich priviedol k čítaniu kníh práve on. Zároveň otvoril dvere množstvu ďalších diel detskej fantasy, ktoré by možno bez jeho dopadu nikdy nevznikli. Nehovoriac o predajnosti kníh z pera J.K.Rowlingovej a úspešnosti filmov, ktoré na motívy jej kníh vznikli. O podobnom boome však v roku 1997 nikto nemal ani len potuchy a Harry Potter si tak na svojej ceste za slávou a čitateľmi musel prejsť viacerými prekážkami.

Asi ste už počuli o tom, že v čase, keď sa Rowlingová snažila svoju prácu vydať, bola na tom finančne dosť zle. Keďže si nemohla dovoliť spraviť fotokópie svojho rukopisu, každú kópiu musela prácne prepisovať na písacom stroji. Dvanásť z nich pritom editori odmietli, pričom potenciálnych vydavateľov na Rowlingovej knihe odrádzali viaceré faktory. Mnohí ju napríklad považovali za príliš dlhú na knihu pre deti. Paradoxné pritom je, že Harry Potter a kameň mudrcov je z celej série najkratší, zatiaľ čo piaty Harry Potter a Fénixov rád má takmer trojnásobnú dĺžku prvého dielu.

Podľa niektorých bol jej začiatok príliš pomalý a úvodné vety nedokázali čitateľa zaujať natoľko, aby bol ochotný prečítať si aj zvyšok príbehu. Iní argumentovali tým, že je úvod príliš popisný, nevenuje sa hneď od začiatku výslovne Harrymu a postavy, ktoré predstavuje (tetu Petúniu a strýka Vernona) nie sú príliš sympatické. Ďalší zhrnuli svoj nezáujem popismi ako príliš čudné alebo príliš staromódne.

Aj literárny agent, ktorého si Rowlingová na svoju reprezentáciu vybrala, pôvodne rukopis odmietol. Christopher Little totiž nepovažoval detskú literatúru za dostatočne výnosnú na to, aby do nej investoval. Jedna z jeho asistentiek ho však presvedčila, aby dal Rowlingovej šancu a Little tak poslal v jej mene rukopis do menšieho vydavateľstva Bloomsbury, kde si ho vzal na starosť editor Nigel Newton. Keďže išlo o knihu pre deti, namiesto aby si príbeh prečítal Newton sám, posunul ho svojej 8-ročnej dcére Alice, ktorá z neho bola nadšená a nedočkavo sa dožadovala pokračovaní. Newton dal na radu svojej dcéry, vypísal Rowlingovej šek na 2 500 libier a vydal absolútne prvé vydanie knihy v skromnom náklade 500 kusov, čoskoro nasledované ďalšími vydaniami v oveľa väčšom náklade.

George Orwell: Zvieracia farma (1945)

Alegorický príbeh ruskej revolúcie a Stalinovho riadenia Sovietskeho zväzu možno nedosahuje slávu a predajnosť Harryho Pottera, patrí však k významným dielam svetovej literatúry a zaslúži si našu pozornosť. Objavuje sa koncom druhej svetovej vojny, kedy kritika Stalinovho režimu ešte nebola veľmi bežná, keďže ZSSR bolo významným spojencom Veľkej Británie a USA pri porážke nacistického Nemecka. Genialita Zvieracej farmy spočíva pritom vo fakte, že neútočí na sovietsky systém priamo, ale prostredníctvom jeho zobrazenia vo forme nevinných domácich zvierat.

Na rozdiel od Rowlingovej nebol Orwell v čase písania Zvieracej farmy neznámy, naopak ho považovali za úspešného a uznávaného autora. Problém bol však v tom, že žiadny vydavateľ nechcel mať na rováši  urážku vojnového spojenca. Keď si rukopis prečítal Jonathan Cape, dielo sa takmer dočkalo publikácie, prekazila ju však konzultácia s predstaviteľom britskej vlády, ktorý publikáciu neodporučil. Až neskôr sa prišlo na to, že dotyčný Peter Smollett bol v skutočnosti sovietsky špión. Táto skúsenosť inšpirovala Orwella o niekoľko rokov neskôr k napísaniu ďalšieho diela, ktoré mu zaručilo nesmrteľnosť, románu 1984.

Nevydaný rukopis si prečítal aj známy básnik T. S. Elliot, vtedajší riaditeľ vydavateľstva Faber and Faber. Vrátil ho však Orwellovi späť s tým, že na jednej strane uznal literárne kvality novely, na druhej sa mu však súčasne videla aj príliš tvrdá voči Stalinovi, ktorého Elliiot nepovažoval za až tak zlého človeka. Zvieracia farma sa napokon mohla vydať až po ukončení vojny koncom roku 1945. Zaujímavosťou pritom je, že ju odmietali nielen britskí editori, nakoľko jeden z ich amerických kolegov Orwellove dielo odmietol s tým, že v USA neexistuje trh pre príbehy o zvieratách.

Jack Canfield, Mark Victor Hansel: Slepačia polievka pre dušu (1993)

Bez preháňania môžeme povedať, že táto kniha spustila v žánri motivačnej literatúry priam revolúciu, keďže jej úspech viedol k vytvoreniu niekoľkých desiatok ďalších špecializovaných verzií. Názov tejto zbierky inšpiračných príbehov sa stal taktiež bežnou súčasťou slovníka nejedného z nás. Znie preto priam neuveriteľne, že knihu odmietlo vydať viac než 140 vydavateľstiev a vytrvalosť jej autorov si preto zaslúži rešpekt a môže poslúžiť inšpiračne podobne dobre ako ktorýkoľvek príbeh obsiahnutý v Slepačej polievke pre dušu.

Takmer všetci editori pritom používali podobné argumenty. Názov považovali za príliš hlúpy a nevedeli si predstaviť cieľovú skupinu, ktorá by si niečo podobné chcela prečítať, keďže v celom diele sa nenachádzali zmienky o sexe, násilí či iných faktoroch pútajúcich v literatúre pre dospelých pozornosť. Jeden z tvorcov, M.C. Hansel dokonca prišiel s nápadom, kedy začal nevydanú knihu ponúkať na predaj, chodiac od domu k tomu. Týmto spôsobom chcel dokázať záujem čitateľov o jeho prácu a podarilo sa mu získať viac než 20 000 záujemcov. Vydavatelia napriek tomu rukopis naďalej odmietali.

Napokon sa Slepačia polievka pre dušu konečne dostala do tlače zásluhou vydavateľstva Health Communications. To sa špecializovalo na knihy o alkoholizme a drogovej závislosti a prechádzalo práve veľkou finačnou krízou, nechýbalo veľa, aby skrachovalo. Kniha a vydavateľstvo si tak pomohli navzájom a zisky z jej predaja a predaja jej pokračovaní nechávajú odmietavých editorov zelenieť od závisti dodnes.

Zdroje

www.cracked.com

labarker.com

Knihy sú pre mňa spôsobom, ako sa zabaviť, poučiť, preniesť do ďalekých svetov a vžiť do kože fantastických hrdinov. Rada ich čítam odkedy sa pamätám a žánrom sa pri tom neobmedzujem, siahnem po detektívke a dobrodružnom príbehu rovnako ako klasickej literatúre, fantasy či rozprávkach. Rozhodujúce pre mňa totiž je, aby ma ich príbeh zaujal a niečím ma dokázal obohatiť.

Pridaj komentár