Píšem poviedku: 10. Ako písať priamu reč?

Tento článok je súčasťou série Píšem poviedku. Kompletný zoznam článkov nájdete tu.

Priama reč je presným znením toho, čo postava povedala. Na jej označenie sa používajú úvodzovky, pričom ich umiestnenie má presné pravidlá. Úvodzovky na začiatku priamej reči sú vždy umiestnené dole a úvodzovky na konci sa nachádzajú hore. Umiestňovanie oboch úvodzoviek hore je v slovenčine nesprávne.

Tri spôsoby písania priamej reči

Veta s priamou rečou sa delí na uvádzaciu vetupriamu reč. Takéto vety je možné písať viacerými spôsobmi.

  • Priama reč je na začiatku. Končí čiarkou, otáznikom alebo výkričníkom. Uvádzacia veta sa začína malým písmenom.

                ,,Prídem neskoro,“ oznámila Katka.

                ,,Prečo?“ začudovala sa mama.

                ,,Idem s Jurajom na večeru. Nečakaj ma!“ zakričalo dievča z chodby.

  • Uvádzacia veta je na začiatku. Končí sa dvojbodkou a nasleduje za ňou priama reč s veľkým začiatočným písmenom.

                Mama sa zamračila: ,,Katka je v poslednom čase viac vonku ako doma.“

                Otec len mykol plecami a zašomral spoza novín: ,,Len ju nechaj. Vari sme my boli za mlada iní?”

                Žena nesúhlasne pokrútila hlavou: ,,Vtedy bola iná doba. Nesmieš jej všetko dovoľovať!“

  • Na začiatku stojí prvá časť priamej reči, ktorá končí čiarkou. Nasleduje vložená uvádzacia veta ukončená čiarkou a po nej príde na rad druhá časť priamej reči, ktorá začína malým písmenom.

                ,,Zákazy ničomu nepomôžu,“ poznamenal muž a pretrel si unavené oči, ,,aj tak si všetko urobí po svojom.“

                ,,Takže, ak tomu správne rozumiem,“ začala mama podráždene a napravila si okuliare, ,,podľa teba si máme nechať skákať po hlave?“

                ,,Nikto nám neskáče po hlave, drahá,“ precedil otec pomedzi zuby, ,,to len ty robíš z komára somára!“

Nadbytočné používanie uvádzacích viet

Základnou úlohou uvádzacej vety je odlíšiť hovoriaceho od ostatných postáv. Ak je z dialógu jasné, kto čo povedal, uvádzacím vetám sa môžete vyhnúť.

                ,,Hej, Janka! Prídeš dnes na tréning? Rád by som videl, ako hráš.“

                ,,Chcela by som, ale neviem, či to stihnem.“

Uvádzacia veta je zbytočná aj vtedy, ak neposkytuje ďalšiu informáciu, len zdôrazňuje, čo bolo povedané v priamej reči.

                ,,Určite prídem,“ potvrdil Kubo.

Slovesá v uvádzacích vetách

V uvádzacích vetách možno použiť veľké množstvo slov. Väčšina začínajúcich autorov však dookola používa slová ,,povedal“ a ,,opýtal sa“. Zamerajte sa na to, čo postava v danej chvíli robí alebo zdôraznite, ako sa cíti.

                Učiteľka sa hrozivo týčila nad chlapcom: ,,Takže ty nemáš domácu úlohu?“

                ,,Prepáčte, zjedol mi ju pes,“ vyjachtal Maťko a naprázdno preglgol. Spolužiaci sa začali rehotať.

                ,,Na takéto žartíky nie som zvedavá!“ vyštekla tučná žena a zdrapila ho za golier.

Nasledujúci článok sa bude venovať gramatike a štylistike.

Riadim sa podľa hesla – koľko kníh prečítaš, toľkokrát si človekom. Mám rovnako rada odbornú literatúru aj beletriu. Verím, že každá kniha v sebe nesie nejaké posolstvo, a preto sa v nich rada vŕtam a čítam medzi riadkami.