Píšem horor: 6. Rady, ktoré vám pomôžu v príbehu budovať napätie

Tento článok je súčasťou série Píšem horor.

Navodiť dobrú hororovú atmosféru je ťažké, ale rozhodne nie nemožné. Nedá sa vytvoriť presný postup, ako zapracovať napätie do príbehu, ale existuje zopár rád, ktoré vám v tom môžu pomôcť.

  • Postavy, na ktorých záleží

O tomto som už písala v článku Keď sa dobrým ľuďom dejú zlé veci. Základom úspechu je spojiť dva elementy – postavy, ktorým čitatelia držia palce a riziko, ktoré nie je len naoko. Občas musí nejaká obľúbená postava prísť o ruku, nohu alebo holý život, aby ste čitateľom ukázali, že nebezpečenstvo je skutočné.

  • Nejasná budúcnosť

Neprezrádzajte dopredu, čo sa bude diať alebo kto umrie. Vety typu ,,Peter sa schuti zasmial nevediac, že má pred sebou len dve hodiny života“ na napätí nepridajú.

  • Myšlienky a emócie

Napätie v príbehu môžete vygradovať cez vnútorné prežívanie postáv. Namiesto detailného opisu prostredia radšej dej prerozprávajte cez ich optiku, myšlienky a emócie, ktoré v danej chvíli prežívajú. Neznamená to, že nemôžete opísať, kde sa postava nachádza, ale aby si čitateľ dokázal niečo predstaviť, nepotrebuje zdĺhavý opis. Každý máme vlastnú fantáziu, z ktorej môžeme čerpať. Ako hovorí Stephen Kingopis sa začína v autorovej predstavivosti a skončiť by mal v čitateľovej.

Na porovnanie:

,,Miestnosť bola veľká a prázdna. Steny siahali do výšky až tam, kam nedovidela. Strácali sa v temnote. Svetielko, ktoré držala v rukách, hanblivo osvetlilo len kúsok podlahy. To jej na odvahe rozhodne nepridalo.“

,,Miestnosť nemala konca. Patrícia nedovidela do žiadneho kúta a neodvážila sa odhadnúť, ako vysoko sa nachádza strop. Nad hlavou sa jej rozprestrela tma. Možno tam strop ani nebol, len čierna diera alebo rozďavená papuľa nejakého netvora. Cítila sa taká maličká a bezvýznamná. Padala na ňu temnota a svetlo, ktoré držala v rukách, jej nepomáhalo. Pohasínalo ako jej odvaha.“

  • Krátke a úderné opisy deja

Nemusíte sa zakaždým pokúšať o podrobnú vizualizáciu jednotlivých scén. Namiesto detailných opisov dajte prednosť stručným a úderným vetám. Šetrite slovami, kde sa dá.

,,Tma a prázdnota. Z miest, na ktoré nedovidela, na ňu ktosi hľadel. Bol to len pocit, ale plne mu dôverovala. V miestnosti čosi šuchlo. Rýchlo sa tým smerom obrátila a zdvihla svetlo čo najvyššie. Zvreskla, ale už bolo neskoro. Tesáky sa jej zaborili do hrdla.“

  • Keď neviete, čoho sa bojíte

Neprezrádzajte, čo alebo kto je pôvodcom zla. Zamerajte sa na ,,nezmámo“, nemusíte čitateľovi všetko servírovať na zlatom podnose. Stačí, ak tuší, že sa niečo chystá. Nemusí hneď vedieť čo alebo kto je za tým.

Ukážka z poviedky Psia podoba:

,,Listy kukurice tíško ševelili, keď sa do nich opieral teplý letný vetrík. Marcel sedel na zemi a pozoroval svoje roztrasené ruky. Podarilo sa mu zazrieť Adelu. Videl ju v okne jej izby a ešte predtým ju pozoroval, keď pobehovala po dvore s hadicou a vedrom vody. S hrôzou sa na ňu díval a nechápal. Keby mal dostatok odvahy, okamžite by preliezol plot a odohnal by od nej toho tvora, ktorý sa za ňou ustavične zakrádal. Vlasy mu vstávali dupkom, keď videl, ako ho Adela hladí, ako sa na neho usmieva a nežne sa mu prihovára. Ako to nemôže vidieť? Ako to, že nezamdlieva od hrôzy? Prečo necíti ten ťažký, hnilobný pach, ktorý sa nesie v povetrí a preráža ešte aj jeho smrad? Najhoršie na tom všetkom bolo, že tušil, čo je to za tvora. Vedel, kam musí ísť  a to ho desilo ešte viac.“

  • Netlačte na pílu

Pokaziť atmosféru sa dá aj snahou za každú cenu šokovať násilnosťami, sexuálnymi scénami, mučením a pod. Neznamená to, že sa máte takýmto scénam vyhýbať. Ak majú nejaký účel, razantný vplyv na rozvoj postavy alebo posúvajú dej želaným smerom, pokojne ich do deja zakomponujte. Bez opodstatnenia do príbehu neprinesú nič. Výnimkou je splatter – druh hororu, ktorý sa zameriava na detailné a naturalistické opisy násilia a fyzického utrpenia, ktoré niekedy prechádza až do komédie.

Na záver len malá poznámka: Uverte tomu, čo píšete a čitatelia vám to uveria tiež. Najprv musíte príbeh prežiť vo svojej fantázii, až potom o ňom začnite písať.

Ďalší článok sa venuje strachu, úzkosti a fóbii.

Obrázok: unsplash.com

Riadim sa podľa hesla – koľko kníh prečítaš, toľkokrát si človekom. Mám rovnako rada odbornú literatúru aj beletriu. Verím, že každá kniha v sebe nesie nejaké posolstvo, a preto sa v nich rada vŕtam a čítam medzi riadkami. Zaujímajú ma aj témy tvorivého písania a self-publishingu, keďže sama píšem a publikujem vlastné príbehy.