Tento článok je súčasťou série Píšem horor.
Strach, úzkosť a rôzne fóbie k hororu jednoducho patria. Úlohou autora je opísať ich čo najvierohodnejšie. Cieľom tohto článku nie je podať odborný psychologický výklad, ale vysvetliť, ako opísať tieto pocity za účelom ich zapracovania do hororovej poviedky alebo románu. Príklady na strach, úzkosti a fóbie sú uvádzané v prvej osobe pre dosiahnutie lepšieho pochopenia. Nejde o príklady z môjho života. ?
Strach je negatívna emócia, ktorú všetci dobre poznáme. Nie je vrodená, ale naučená, spája sa s prežitými skúsenosťami. Strach môžeme charakterizovať ako pocit znepokojenia alebo nepríjemný pocit, ktorý nás varuje pred nebezpečenstvom alebo ohrozením. Pociťovať strach je normálne. K najčastejším fyzickým prejavom strachu patria chvenie, zblednutie, zrýchlený dych či búšenie srdca. Reakciou na strach môže byť útek, zamrznutie alebo útok sprevádzaný agresiou.
Úzkosť je negatívny emocionálny stav, ktorý vzniká z pocitu ohrozenia, neistoty, neúspechu alebo konfliktu. Ide o nadmerný, opakujúci sa a spravidla nereálny strach, ktorý vzniká v reakcii na určitý stresový faktor. Neliečená opakujúca sa úzkosť vedie k úzkostným poruchám.
Fóbia je úzkostná porucha, ktorú môžeme charakterizovať ako iracionálnu a neadekvátnu reakciu vyvolanú konkrétnym podnetom. Ide o chorobný strach v situácii, ktorá bežne strach nevyvoláva. Napr. bojím sa pavúkov, hoci od nich (ak nie sú jedovaté) nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Alebo sa bojím byť v dave ľudí, hoci byť v dave je pre väčšinu ľudí úplne normálne.
Pri úzkosti aj fóbii je časté, že ľudia sa vedome vyhýbajú určitým situáciám, predmetom a miestam.
Úzkosť vs. strach
Rozdiel medzi úzkosťou a strachom spočíva v tom, že strach prebieha na vedomej a úzkosť na podvedomej úrovni. Strach má jasný zdroj a vzniká v konkrétnej nebezpečnej situácii. Keď nebezpečenstvo pominie, strach sa rozplynie. Napr. pozriem sa pod nohy a vidím, že stojím nad priepasťou. Pocítim strach z reálnej hrozby, že by som tam mohla spadnúť. Ak sa dostanem do bezpečnej vzdialenosti od priepasti, strach sa pominie.
Úzkosť na druhej strane vzniká v bezpečnom prostredí, v ktorom človeka navonok nič neohrozuje, ale aj tak vníma situáciu ako nebezpečnú. Úzkosť sa viaže na predstavivosť a vytváranie katastrofických scenárov, ktoré sa väčšinou vytvárajú automaticky na podvedomej úrovni. Napr. pociťujem úzkosť pred vystúpením pred publikom. V myšlienkach sa zaoberám znepokojujúcimi scenármi – čo ak zabudnem, čo som chcela povedať, čo ak sa nikto nebude smiať na mojich vtipoch a pod.
Fyzické prejavy môžu byť rovnaké, ale aj rozdielne. Napr. niekto na mňa vyskočí spoza rohu a od preľaknutia zakričím vs. pociťujem úzkosť z predstavy, čo ak na mňa niekto vyskočí spoza rohu a prepadne ma. Úzkosť je skôr také vnútorné napätie, ktoré sa môže prejavovať zblednutím alebo červenaním, chvením, stiahnutým hrdlom, nadmerným potením, chvením v žalúdku, vracaním a pod. Osobne si myslím, že na dosiahnutie napätia v deji je lepšie pracovať s úzkosťou než so strachom.
Zdroje: Wikipedia
Obrázok: unsplash.com
Ďalší článok sa bude venovať úteku, útoku a zamrznutiu.
